Stretnutie s Franckom Fouquerayom

O: Čo vás inšpirovalo stať sa spisovateľom a ako ste začali svoju spisovateľskú cestu?

Franck: Jeden brat, ktorý sa stal priateľom, bol zasvätený v lóži Veľkého orientu Francúzska GODF, kde boli iniciačné aktivity nahradené rozhovormi o spoločnosti. Naše výmeny názorov a diskusie ho presvedčili, aby v ceste nejaký čas pokračoval. Potom mi jedného dňa povedal:

„S tvojím zmyslom pre pedagogiku by si mal písať pre učňov, aby si ich informoval a zabránil ich predčasnému odchodu.“

Takto sa v roku 2014 zrodil „Manuál prežitia pre učňa, ktorý chce odísť“. Bolo to pred 9 rokmi a odvtedy čas plynul a ja práve dokončujem svoju 11. knihu.

Potom som spustil sieť www.onvarentrer.fr, ktorá odvtedy vyrástla na 6 000 členov, bolo to pred 7 rokmi.

A nakoniec, pred 2 rokmi som s tímom 40 dobrovoľníkov spustil noviny www.450.fm, ktoré majú dnes 7 000 čitateľov denne.

O: Môžete nám porozprávať o svojej slobodomurárskej ceste a o tom, ako ovplyvnila vaše písanie?

F: So slobodomurárstvom som začal pred 20 rokmi v mužskej lóži. O niekoľko rokov neskôr som prešiel k zmiešanej lóži, pretože som si už nevedel predstaviť pracovať len s mužmi. Pochádzal som zo sveta spirituality japonských a čínskych bojových umení.

Pri vstupe do lóže som si všimol nedostatok inštrukcií. Preto som odvtedy napísal 2 knihy, aby som odpovedal na potreby učňov bez inštruktora, nasledujúci rok prišiel rad na tovarišov. Povzbudený úspechom, posilnený 3 mandátmi ctihodného majstra v 3 rôznych lóžiach, jednej v Škótskom obrade dávnom a prijatom (REAA) a dvoch v Memphis-Misraïm, využil som príležitosť a vytvoril „Záchranný manuál pre ctihodných majstrov, ktorí sú v lóži veľmi osamelí“.

Dnes som práve vo vydavateľstve Numérilivre vydal svoju 10. knihu, ktorá je venovaná slobodomurárstvu cez telo a symbolickým a energetickým dekódovaniam: „Kľúče k novému slobodomurárstvu cez telo“.

Je to odpoveď na to, čo v lóžiach čoraz viac chýba – zmysel pre prax, integrujúci hmotu a nehmotu. Slobodomurárstvo je podľa mňa príliš intelektualizované a málo zhmotnené.

O: Aký je váš proces písania? Máte nejaké špecifické rutiny alebo rituály, ktoré vám pomáhajú dostať sa do spisovateľského rozpoloženia?

F: Ako mi raz povedal jeden knihovník, som autor, nie spisovateľ. Ja rozprávam zážitky, zdieľam vedomosti. Victor Hugo bol spisovateľ.

Pokiaľ ide o mňa, stačí mi vyhradiť si hodinku, zapnúť počítač, nasadiť si slúchadlá s hudbou, aby som sa sústredil na písanie. Mám šťastie, že sa dokážem rýchlo sústrediť na svoj text. Priznám sa vám, že najlepší čas pre mňa je večer, pretože všetci spia, sociálne siete sú v pokoji, môj telefón je ticho… a tam sa všetko stáva plynulým, čo mi umožňuje písať.

Vytvorím architektúru, ktorá bude kostrou môjho diela. Potom okolo nej pridávam materiál a snažím sa byť čo najpresnejší a najvyváženejší. Nápady hádžem na obrazovku veľmi rýchlo. Potom čítam a znova čítam, aby som všetko uhladil tak, aby mi muzikálnosť môjho textu pripadala vyvážená a harmonická.

Pripisujem dôležitosť niekoľkým prvkom. Medzi ne samozrejme patrí myšlienka na sprostredkovanie obsahu, treba brať do úvahy aj rytmus, výber slov… To všetko mi často pripomína hudobnú kompozíciu.

O: Čo podľa vás odlišuje vaše písanie od ostatných vo vašom žánri a ako sa vám darí zostať originálnym a inovatívnym vo vašej práci?

F: Montaigne hovorieval: „Neučím, rozprávam“, to je trochu môj princíp. Mám šťastie, že som si vyvinul novinársky štýl písania, veľmi plynulý a ľahko čitateľný. Dnes je zložitejšie písať balzacovským štýlom ako kedysi, pretože očakávaný rytmus a čas venovaný čítaniu už nie sú rovnaké.

Čitateľ očakáva rozptýlenie, neustále prebúdzanie pri čítaní. Trávi čas čítaním krátkych správ a žongluje s množstvom mediálnych nástrojov, ktoré ho formujú a už mu takmer nedovoľujú nájsť si čas na čítanie kvetnatého a príliš zložitého textu.

Takže môj štýl je plynulý, toľko k forme. Čo sa týka obsahu, aj tu mám šťastie, že som pedagóg, čo umožňuje prenos myšlienok v duchu dobrej nálady a potešenia. Hľadám predovšetkým vyvolať túžbu u svojho čitateľa, ale určite nie mu ukázať, že som nad ním. Snažím sa byť rovnaký vo svojom písaní aj v živote.

Pre mňa je písanie ako prejav v lóži: ak si rečník pýta slovo, aby zopakoval to, čo už bolo povedané, alebo aby sa predviedol, nezdieľa, správa sa sebecky. Všetko je vo vôli zdieľať. Čím viac dávame, tým viac dostávame, je to interaktívne a viacsmerné.

O: Ako zvládate spisovateľský blok a ako si udržiavate motiváciu pri práci na dlhodobom projekte?

F: Ako som vám povedal tesne predtým, som autor, nie spisovateľ. Nemám teda žiadny problém spisovateľa. Som šťastný a naplnený autor. Pracujem len na projektoch, ktoré mi prinášajú potešenie.

Ak je to obmedzenie, znamená to, že nie som na svojom mieste. Aby som vám uviedol príklad, s partiou komplicov, desiatkami sestier a bratov, sme pred dvoma rokmi spustili noviny, ktoré po 24 mesiacoch vyprodukovali viac ako 4 000 článkov.

Je to obrovská práca písania, korektúr, sledovania, animácie. Všetko je to rovnaké ako chcieť vytvoriť encyklopédiu, ktorá by nikdy nemala koniec. Ak tam nie je potešenie, nebude to fungovať. My však s potešením konštatujeme, že čitatelia sú tu a naši predplatitelia žiadajú viac. To je pre mňa úspech.

O: Môžete nám trochu porozprávať o svojej poslednej knihe? Aké témy skúma a aké posolstvo dúfate, že si z nej čitatelia odnesú?

F: Už som o tom trochu hovoril predtým. Slobodomurárstvo je podľa mňa v súčasnosti v pochybnostiach a strachu. Preto sa zúfalo drží minulosti a zamŕza. Vo všeobecnosti platí, že v čase krízy treba konať, pretože toto obdobie je priaznivé pre zmeny.

Preto som rozobral slobodomurárstvo, ktoré som poznal, aby som integroval univerzálne telesné dekódovanie, ktoré študujem s bojovými umeniami viac ako štyridsať rokov. Niektorí vidia v iniciácii len mýtickú dramaturgiu mentálnej informácie. V skutočnosti je úplne vtlačená do tela a znova sa odhaľuje pri každom iniciačnom zvolaní.

Čo povedať aj o 4 potravinách slobodomurára, z ktorých sú citované len dve (tuhá a tekutá), prečo nehovoríme o orientácii myslenia a spracovaní vzduchu počas fáz dýchania?

Skúste trochu žiť so zatuchnutým vzduchom alebo 30% dýchaním počas hodiny a potom uvidíte výsledok svojho premýšľania alebo svojich činov. Všetky tieto aspekty sú študované a rozvinuté v „Kľúčoch k novému slobodomurárstvu cez telo“ vo vydavateľstve Numérilivre.

O: Máte nejaké rady pre začínajúcich spisovateľov, ktorí začínajú a chcú zlepšiť svoje umenie?

F: Áno, prvá rada je otázka: „Je to, čo máš napísať, zaujímavé pre tvojho čitateľa?“. Ak je písanie prostriedkom prenosu a obsah je bohatý, je to krásny darček pre čitateľov.

Potom druhý bod spočíva v povzbudení. Žiadny veľký spisovateľ nedostal Goncourtovu cenu, keď prvýkrát vzal pero do ruky. Nikto sa nestane vynikajúcim hneď na prvý pokus. Treba si teda brúsiť svoj kameň a začínať odznova, až kým sa nestanete veľmi dobrými.

Poľský klavirista Arthur Rubinstein v 60. rokoch povedal: „Ak jeden deň nehrám, počujem to ja. Ak nehrám dva dni, počuje to moja žena. Ak nehrám tri dni, počuje to publikum“. Je to rovnaká logika s písaním, treba cvičiť.

O: Aké výzvy ste stretli ako spisovateľ a ako ste ich prekonali?

F: Písanie je trvalá výzva. Ide o výzvu uspieť v napísaní čitateľného diela. Nikdy to nie je vopred vyhraté. Potom sa treba nechať vydať a to nie je o nič ľahšie, pretože spisovateľov je od COVIDu veľmi veľa.

Knihy sú investície, ktoré treba zrentabilizovať, a vydavatelia to majú ťažké. Trh je zložitý, pretože všetko vo svete tvorby a šírenia je v mutácii. Čitateľ z roku 2023 je neporovnateľný s tým z roku 1980.

BFM pred niekoľkými rokmi nazvala reportáž: „za 25 rokov dvakrát viac vydaných kníh, ale čítaných stále menej“. Pokiaľ ide o mňa, podarilo sa mi prejsť skúškou písania, potom skúškou vydávania vytvorením Éditions LOL.

Potom som vydal 4 ďalšie diela u nezávislých vydavateľov, aby som nebol zaradený do rubriky samovydaných autorov. Všetko toto je dlhá cesta a treba sa prispôsobiť každej novej skúške.

O: Máte obľúbené knihy alebo autorov, ktorí ovplyvnili váš štýl písania alebo vás inšpirovali vo vašej vlastnej práci?

F: Áno, skutočne, v minulosti som veľa čítal a autori ako Stefan Zweig alebo Patrick Süskind mi dali chuť písať s rovnakou plynulosťou. Pri čítaní Balzaca som si sľúbil, že sa nikdy nestanem takým talentovaným… s rovnakým štýlom. Zdá sa mi, že každý umelec musí najprv kopírovať a potom reprodukovať, než začne inovovať so svojím osobným štýlom. Dieťa robí ako jeho otec, potom ho jedného dňa prekoná, aby si išlo vlastnou cestou.

O: Aké sú vaše budúce spisovateľské plány a je ešte niečo, čo by ste chceli zdieľať so svojimi čitateľmi alebo začínajúcimi spisovateľmi?

F: Mám 3 alebo 4 projekty, ktoré zostávajú v priečinkoch môjho počítača. Všetko je pripravené na spustenie písania, ale ešte nie je čas. Medzitým vychádzajú nové knihy, a pritom sa zrodili počas obeda o niekoľko mesiacov skôr, a hop… o 3 mesiace neskôr sú v kníhkupectvách. V skutočnosti je proces tvorby dosť tajomný. Veci klíčia, tvoria sa a šíria. To je mágia života. Myslím si, že každý umelec funguje viac-menej rovnako so striedaním poriadku a chaosu.

O: Aké sú najdôležitejšie princípy a hodnoty slobodomurárstva, ktoré chcete vyzdvihnúť vo svojich knihách?

F: Som hlboký zástanca iniciačného slobodomurárstva. Uvedomujem si, že slobodomurárstvo sa skladá zo súboru praktizujúcich, ktorí sa delia na jednej strane na aktívnych militantov za spoločenské udalosti a na druhej strane na praktizujúcich, ktorí pracujú napríklad na egyptských obradoch, ktorých praktiky by mohli byť pre niektorých prirovnané k čarodejníctvu. Všetko toto sa však nazýva slobodomurárstvo.

Keby som sa narodil za III. republiky, niet pochýb, že by som sa stal slobodomurárom, aby som posunul spoločnosť vpred. Teraz, keď je slobodomurárstvo úplne infiltrované stovkami združení alebo skupín, ktoré sú aktívnejšie a efektívnejšie ako slobodomurárstvo, nevidím žiadny zmysel v tom, aby som trávil 2 hodiny v zástere počúvaním prác, ktoré niekedy pochádzajú z Wikipédie. Robím to veľmi dobre doma a odchádzam z toho rovnako nasýtený.

Na druhej strane, duchovný aspekt ma oslovuje v najvyššej miere. Vo svojej poslednej knihe hovorím o úpadku kresťanskej katolíckej cirkvi vo Francúzsku za posledných 120 rokov: „V roku 1900 bolo 34,5 % sveta kresťanského; v roku 2020 je toto číslo 32,3 %. Táto relatívna stabilita však maskuje dramatické zmeny v demografii kresťanstva. Čísla odhaľujú, že v roku 1900 žilo 82 % kresťanov v Európe a Severnej Amerike a v roku 2020 toto číslo dramaticky kleslo na 33 %. (Zdroj: Lausanne World Analysis; marec 2021; „Zmenšuje sa kresťanstvo alebo sa prevracia?“; https://tinyurl.com/statistiquesChretiens.)“. Človek sa však nemôže zaobísť bez viery a obradov. Ako teraz uspokojí túto potrebu? Určite nie v lóži pri nezmyselných rozhovoroch o konci života alebo GMO. Slobodomurári v súčasnosti predstavujú 0,2 % francúzskej populácie. To znamená, že medzi 99,08 % profánnych Francúzov polovica zmenila náboženstvo od minulého storočia, ale neprišla k slobodomurárom nasýtiť túto potrebu. Slobodomurárstvo by pritom bolo schopné odpovedať na túto potrebu spirituality. Ale na to treba vytvoriť novú vetvu, ktorá by mohla odpovedať na tieto očakávania. Všetko toto si nájde svoju cestu, pretože je veľa bodov na rozvoj.

O: Ako sa slobodomurárstvo vyvíja vo vašej skúsenosti a ako sa to odráža vo vašom písaní?

F: Práve som vám odpovedal, spoločnosť je v mutácii, technológie idú ešte rýchlejšie a ja som pozorný pozorovateľ toho všetkého. Tieto mutácie, spojené s mojím osobným vývojom, ma vedú k tomu, že živím projekty pre ešte väčšie zdieľanie. Aká škoda nechať si pre seba dobré objavy, ktoré robíme.

O: Aké je kľúčové posolstvo, ktoré chcete sprostredkovať prostredníctvom svojich slobodomurárskych kníh?

F: Kľúčové slovo je presne obsiahnuté v mojom poslednom titule: „Kľúče k novému slobodomurárstvu cez telo“. Moja súčasná úloha nie je ľahká, pretože dnešné diela sa delia do troch hlavných kategórií. Sú to knihy o slobodomurárstve, knihy, ktoré opakujú to, čo bolo napísané stokrát za 3 storočia, a nakoniec knihy o perspektíve. Ponúknuť knihu histórie môže byť zaujímavé z intelektuálneho hľadiska, ale nijako to neposúva naše umenie vpred. Je to len osvetlenie minulosti, ktoré nám umožňuje pochopiť, čo sme doteraz robili. Čo sa týka prepisovania knihy na už spracovanú tému po stý raz, to určite môže fungovať, ale neprináša nič zvláštne pre vývoj. Ak porovnáme s dielami o perspektíve, nie sú ľahké, pretože sú silne napádané starými, konzervatívcami a puristami. Inovátori to nemajú vždy ľahké.

Pokiaľ ide o kľúčové posolstvo, bolo by to pravdepodobne…: „Rýchlo sa choďte prihlásiť na odber 450.fm, ak si chcete prečítať transversálnu, univerzálnu informáciu bez predsudkov“. Mám pocit, že prozelytizmus niektorých slobodomurárskych domov skôr zatvára, než oslobodzuje svojich členov. Treba vyjsť z kázania a vstúpiť do éry transparentnosti. Ak si myslíte, že preháňam, vedzte, že niektoré obediencie vo Francúzsku otvorene bojkotujú 450.fm a vyzývajú svojich členov, aby urobili to isté prostredníctvom obežníkov. Keď sa dostaneme na túto úroveň hlúposti a strachu, netreba sa čudovať, že toľko slobodomurárov po niekoľkých rokoch odchádza. Je to aj dôkaz, že transparentnosť v oblasti komunikácie ešte nie je normou. Zatiaľ je to tá, ktorú si vybrali naše noviny a v najbližších rokoch nemienime meniť orientáciu.

O: Aké rady by ste dali slobodomurárovi, ktorý chce napísať knihu o slobodomurárstve?

F: Neviem, čo by som mu mohol povedať okrem… Pusti sa do toho a rob ako všetci ostatní, na začiatku budeš tápať a potom to pôjde lepšie. Je to jednoducho učenie.

O: Objavili sa internet a digitálne nástroje ako nástroje, ktoré vám môžu pomôcť?

F: Ó áno! Pravdepodobne by som nikdy toľko nenapísal, keby neexistoval počítač. Potom je to vďaka internetu, že moje publikácie sa stali presnejšími, kompletnejšími. Predtým bolo treba ísť do knižnice overiť si poznámky, dátumy, referencie. Dnes je všetko rýchlejšie a presnejšie. Potom, pre distribúciu, moje knihy majú všetky osobnú internetovú stránku.

Je to teda priamy spôsob, ako sa dať spoznať a predávať online bez sprostredkovateľa. Môžeme hovoriť aj o sociálnych sieťach na propagáciu noviniek. Áno, nech žije internet, nech žijú sociálne siete.

O: Sú ešte nejaké body, ktoré by si chcel rozobrať a na ktoré si nemal príležitosť rozvinúť v predchádzajúcich otázkach?

F: Priemerná slobodomurárska kniha sa vo všeobecnosti vytlačí v náklade okolo 300 kusov. Autor dostane od svojho vydavateľa 8 % po roku alebo dvoch, zvyčajne od 301. výtlačku. Takže dielo, ktoré môže trvať niekoľko mesiacov práce, zarobí finančne viac-menej 500 € po 600 predaných kusoch, z ktorých bude treba odpočítať sociálne odvody. Rýchlo pochopíme, že v oblasti slobodomurárstva sú zriedkaví autori, ktorí zarábajú peniaze alebo si tým zarábajú na živobytie. Nie každý sa môže volať Jacques Ravenne alebo Éric Giacometti.

Čo sa týka slávy, opýtajte sa akéhokoľvek slobodomurára, aby vám vymenoval 5 slobodomurárskych autorov, po treťom je to zložité. Je to teda mikrtrh, ktorý celkovo zodpovedá stať sa ekonomickým aktérom v meste obývanom ako Saint-Etienne alebo ako Toulon. Nikto sa nemôže stať milionárom na takom malom priestore.

Takže jediná motivácia písať pre slobodomurársky svet musí byť vedená zmyslom pre zdieľanie a bratstvo. Potešenie z odovzdávania, skrátka. Naše knižnice a iné kníhkupectvá evidujú približne 15 až 18 000 slobodomurárskych titulov, z bibliografie približne 135 000 kníh. Vidíte dobre, že sme len malá kvapka vody. Buďme teda skromní.

Related products

Kategórie

Slobodomurárske dekorácie (zástery, retiazky, ramenné pásy)Retiazky a šperkyDarčeky do 20 €Zástery a sadyŠperkyLóžové šperky