Viac ako 12 rokov sa venuje slobodomurárskym symbolom, šperkom a rituálnym predmetom a pozná ich históriu aj remeselné spracovanie do detailov.
Slobodomurárska zástera, operatívne dedičstvo?
Zástera ako ochranný odev
Podobne ako rukavice, o ktorých sme už hovorili, aj zástera je, samozrejme, ochranný odev používaný v mnohých remeslách. Nie je preto prekvapujúce, že ju nachádzame medzi slobodomurárskymi doplnkami. Slobodomurárska zástera však nemala vždy taký význam, aký má dnes v slobodomurárstve, a jej používanie operatívnymi murármi (viac informácií nájdete v našom článku o dvoch stĺpoch v slobodomurárstve) a kamenármi zďaleka nebolo systematické.
Stredoveké a operatívne pramene
Stredoveké ilustrácie a iluminácie zobrazujúce staviteľov ich len zriedka znázorňujú v zásterách. A “Old Charges” (Staré povinnosti, zbierky predpisov anglických operatívnych murárov, napísané medzi 14. a 18. storočím) sa o nich vôbec nezmieňujú. Vo Francúzsku sa o nich Compagnonnage (tovarišstvo) takmer nezmieňuje a od renesancie tovarišstva v 19. storočí nosia symbolickú zásteru iba farbiarski tovariši.
Pomerne vzácne dokumenty opisujúce zvyky murárstva “slova murára” (proto-slobodomurárstvo, ktoré sa objavilo v Škótsku začiatkom 17. storočia) a prvého anglického špekulatívneho slobodomurárstva zo 17. storočia sa o zásterách takisto nezmieňujú. Najstarší opis prijatia anglického slobodomurára, ktorý nájdeme v diele “Natural History of Staffordshire” od Roberta Plota (1686), zahŕňa rukavice, ale nie slobodomurársku zásteru. V každom prípade, najstaršie slobodomurárske zástery, ktoré poznáme, pochádzajú až z 18. storočia.
Jedna z mála iluminácií zobrazujúcich murárov v zástere (Roman de Girart de Roussillon Cod. 2549, fol. 164r: Viedeň. Österreichische Nationalbibliothek)
Záver o operatívnom pôvode
Záver je jasný. Zástera bola skutočne používaná operatívnymi murármi pri vykonávaní určitých úloh. Zdá sa však, že táto zástera nemala rituálne, čestné ani symbolické využitie, ani nebola predmetom slávnostného odovzdania počas ceremónie prijatia nového murára.
Odkiaľ sa teda vzala slobodomurárska zástera ako špecifický rituálny ornament slobodomurára?
Slobodomurárska zástera, vynález moderného slobodomurárstva
Vznik v 18. storočí
Niekoľko historických indícií naznačuje, že nosenie symbolickej zástery počas slobodomurárskych prác je vynálezom moderného slobodomurárstva, teda slobodomurárstva iniciovaného Veľkou lóžou v Londýne, založenou podľa oficiálnej tradície v roku 1717, ale pravdepodobnejšie v roku 1721.
Prvá rituálna zmienka o slobodomurárskej zástere
Prvá zmienka o rituálnom používaní slobodomurárskej zástery sa objavuje v roku 1723 v symbolickom katechizme, ktorý sa zvykne nazývať “A Mason’s Examination”. Tento katechizmus bol priložený k otvorenému listu uverejnenému v periodiku “The Flying Post”, ktorý odsudzoval rituálne inovácie Veľkej lóže v Londýne.
Čo však tento katechizmus uvádza? Že pred prijatím za slobodomurára daroval prijímaný všetkým prítomným pánske a dámske rukavice, ako aj kožené zástery.
Kontroverzná inovácia
Prítomnosť rituálnej slobodomurárskej zástery je teda pravdepodobne súčasťou inovácií, proti ktorým autor listu vystupoval. To naznačuje, že “Moderní” zaviedli nové zvyky, možno ovplyvnené škótskou tradíciou, ale pravdepodobne aj vychádzajúce z vlastných výtvorov moderného slobodomurárstva.
Odkaz slobodomurárskej zástery
Šírenie a univerzálne prijatie
Po roku 1723 sa anglické pramene zmieňujú o slobodomurárskej zástere, počnúc dielom “Masonry Dissected” od Samuela Pritcharda (1730). Na kontinente potvrdzujú jej používanie aj najstaršie francúzske rukopisné rituály.
Dokonca aj slobodomurári označovaní ako “Starí”, organizovaní v konkurenčnej Veľkej lóži od roku 1751, nakoniec prijali slobodomurársku zásteru, ako o tom svedčia vyobrazenia Laurencea Dermotta a odhalenie “The Three Distinct Knocks” (1760).
“The Three Distinct Knocks” (1760) od Laurencea Dermotta (archive.org)
