Viac ako 12 rokov sa venuje slobodomurárskym symbolom, šperkom a rituálnym predmetom a pozná ich históriu aj remeselné spracovanie do detailov.
Vodováha dopĺňa olovnicu
Vodováha dopĺňa olovnicu, pretože je založená na rovnakom základnom princípe (teda hľadaní vertikály), ale pridáva k nej horizontálu. Konkrétne v slobodomurárstve môže mať vodováha dve podoby. Najčastejšou formou vodováhy v kontinentálnych slobodomurárskych rítoch je tvar pravého uholníka, ktorého dve ramená sú spojené priečkou, čím tvoria veľké písmeno A, pričom z vrcholu visí olovnica. V anglosaských slobodomurárskych rítoch má skôr podobu prepracovaného obráteného T. V oboch prípadoch je horizontála pevná a vertikála, naznačená olovnicou, je pohyblivá.
Vodováha nemôže predchádzať olovnici, pretože horizontála, ktorú virtuálne vykresľuje, samozrejme závisí od presnosti vertikály. Z symbolického hľadiska je preto logické, že olovnica je doménou učňa a vodováha tovariša. Učeň musí najprv zostúpiť do svojho vnútra a objaviť vertikálu, aby sa potom, ako tovariš, mohol otvoriť svetu prostredníctvom horizontály. Slobodomurár, ktorý sa najprv sústredí na sebapoznanie, sa pri ňom nemôže zastaviť a musí otvoriť náruč, aby konal vo svete. Prekríženie vertikály a horizontály tak vytvára symbolický obraz človeka s rozpaženými rukami, ako je Vitruviov muž od Leonarda da Vinciho. Toto prekríženie samozrejme vytvára aj kríž, univerzálny symbol, ktorý by bolo chybou spájať výlučne s kresťanstvom.
Obchod vyrába drevené nástroje pre lóžu, vrátane vodováhy. Pozrieť kolekciu.
Vodováha nás teda nabáda, aby sme nepredbiehali udalosti! Chcieť konať a byť užitočný svojim blížnym je veľmi chvályhodné. Ale ak základy nie sú správne, ak nie sú najprv definované vertikálou, ktorá predstavuje naše správne miesto vo svete, naše ruky nebudú v uholníku, naša horizontalita bude iluzórna a naše konanie neúčinné.
Vodováha, symbol rovnosti
Už od 18. storočia slobodomurárske rituály pristupujú k vodováhe z iného uhla, ktorý nie je v pravom zmysle slova symbolický, ale skôr alegorický: vodováha by mala predstavovať rovnosť. Táto rovnosť však bola stále veľmi nesmelá a teoretická a týkala sa takmer výlučne samotných slobodomurárov: v lóži boli všetci postavení na rovnakú úroveň a už sa nerozlišovalo medzi aristokratom a mešťanom. Vo Francúzsku bola táto slobodomurárska rovnosť vyjadrená tým, že všetci majstri nosili meč, čo bola výsada vyhradená šľachte v občianskej spoločnosti. Mimo lóže však treba konštatovať, že táto rovnosť zostala najčastejšie len na papieri. Až v 19. storočí začali slobodomurári, najmä vo Francúzsku, brať myšlienku sociálnej rovnosti vážne a zapojili sa do vecí, ktoré by sme mohli označiť za sociálno-politické.
Nabáda nás symbol vodováhy k sociálnej či dokonca politickej akcii? Niektorí slobodomurári to tak pochopili. Nie všetci však budú súhlasiť s takouto interpretáciou slobodomurárstva.
O akej rovnosti teda môžeme povedať, že vodováha je jej symbolom? Určite nie o naivnej všeobecnej rovnosti, ktorá je len abstrakciou bez základu v realite. V ľudstve, rovnako ako v živočíšnej ríši, neexistuje žiadna prirodzená rovnosť: niektorí sú silní, iní slabí, niektorí sú predátori, iní korisť… Ľudstvo však pri tom nezostáva: vedomí si spoločného osudu, členovia ľudskej rodiny v rôznej miere rozvinuli zmysel pre spravodlivosť, slušnosť, a teda aj pre rovnosť práv a zaobchádzania.
