Viac ako 12 rokov sa venuje slobodomurárskym symbolom, šperkom a rituálnym predmetom a pozná ich históriu aj remeselné spracovanie do detailov.
Deklarácia vypracovaná pred konferenciou COP21
Všeobecná deklarácia ľudských práv (Déclaration universelle des droits de l’humanité) bola napísaná v roku 2015 v kontexte 21. konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (COP21), ktorá sa konala v Paríži. Táto konferencia predstavovala významný moment medzinárodnej environmentálnej diplomacie s hlavným cieľom prijať globálnu dohodu o obmedzení globálneho otepľovania. V tomto rámci poveril prezident François Hollande bývalú ministerku životného prostredia Corinne Lepage úlohou sformulovať text, ktorého cieľom je presadzovať univerzálny etický prístup k otázkam spojeným so zachovaním planéty, medzigeneračnou solidaritou a ľudskou dôstojnosťou.
Corinne Lepage (v strede) a François Hollande (vpravo)
Corinne Lepage, právnička a osobnosť angažovaná už niekoľko desaťročí v otázkach environmentálneho práva, zostavila pracovný výbor zložený z právnikov, expertov a zástupcov medzinárodných inštitúcií. Výsledný text je zámerne stručný a prístupný, aby ho mohla prijať alebo podporiť široká škála aktérov bez ohľadu na ich kultúru, politický režim alebo právny systém.
Výber termínu „deklarácia“ odkazuje na typ symbolického dokumentu, ktorý nemá záväznú právnu silu, ale nesie v sebe etické alebo filozofické smerovanie. Nadväzuje na tradíciu veľkých univerzálnych textov, akými sú Deklarácia práv človeka a občana z roku 1789 alebo Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948, ktorú prijala Organizácia Spojených národov.
Od svojho zverejnenia bola Všeobecná deklarácia ľudských práv preložená do viacerých jazykov a široko šírená medzi národnými a medzinárodnými inštitúciami. Bola prezentovaná na rôznych fórach, najmä v UNESCO, a získala podporu mnohých vlád, územných samospráv a organizácií občianskej spoločnosti.
Architektúra spájajúca práva a povinnosti
Jedným z charakteristických prvkov tejto deklarácie je rovnováha, ktorú ponúka medzi šiestimi základnými právami uznanými ľudstvu a šiestimi zodpovedajúcimi povinnosťami, sformulovanými symetrickým spôsobom. Tento prístup má za cieľ spojiť uznanie práv s požiadavkou zodpovednosti, a to tak individuálnej, ako aj kolektívnej.
Šesť základných práv:
- Právo na zdravé životné prostredie:
Každá ľudská bytosť, súčasná aj budúca, má právo žiť v prostredí, ktoré je priaznivé pre jej zdravie, rozkvet a rozvoj. - Právo na zodpovedný, spravodlivý a udržateľný rozvoj:
Toto právo zdôrazňuje dôležitosť rozvoja, ktorý rešpektuje prírodnú rovnováhu, dbá na sociálnu spravodlivosť a solidaritu medzi generáciami. - Právo na zachovanie globálneho spoločného dedičstva:
Niektoré prvky svetového prírodného dedičstva — ako klíma, oceány, vzduch, sladká voda a biodiverzita — sa považujú za neprisvojiteľné statky, ktoré musia byť chránené pre celé ľudstvo. - Právo na mier:
Mier je stanovený ako základná podmienka ľudského života a ochrany planéty. - Právo na biologickú a kultúrnu diverzitu:
Rozmanitosť kultúr a foriem života sa uznáva ako bohatstvo, ktoré treba zachovať a rešpektovať. - Právo na informácie a účasť:
Toto právo zaručuje každému prístup k environmentálnym informáciám a možnosť podieľať sa na rozhodnutiach, ktoré majú vplyv na komunitu.
Šesť zodpovedajúcich povinností:
-
Rešpektovať život vo všetkých jeho formách:
Ľudstvo je vyzvané, aby uznalo vnútornú hodnotu živých bytostí a konalo voči nim s úctou. -
Neškodiť iným ani životnému prostrediu:
Táto povinnosť stanovuje všeobecnú zásadu neubližovania, a to tak voči jednotlivcom, ako aj voči ekosystémom. -
Spolupracovať s ostatnými národmi a generáciami:
Solidarita, spolupráca a dialóg medzi kultúrami sú prezentované ako podmienky spoločného dobra. - Konať spravodlivo a čestne:
Zdroje a zodpovednosť musia byť rozdelené spravodlivo, podľa princípov globálnej spravodlivosti. -
Zachovať planétu a jej prírodnú rovnováhu:
Ľudstvo je vyzvané, aby neprekračovalo kritické ekologické limity. - Konať svedomito a zodpovedne:
Táto povinnosť vyzýva každého, aby zvážil dôsledky svojich činov a prejavil rozvahu.
Všetky tieto práva a povinnosti tvoria morálny rámec zameraný na podporu kolektívneho povedomia o globálnych výzvach v etickej a medzigeneračnej perspektíve.
Pristúpenie v nadväznosti na inštitucionálnu podporu
Grand Orient de Suisse a Grande Loge Traditionnelle Symbolique d’Afrique sa teraz radia medzi mnohé subjekty, ktoré vyjadrili svoju podporu Všeobecnej deklarácii ľudských práv. Ich podpisy boli zverejnené pri príležitosti desiateho výročia textu, ktoré sa oslavovalo počas medzinárodnej konferencie organizovanej v Ženeve v priestoroch OSN dňa 13. mája 2025.
Toto podujatie, ktoré sa nieslo v duchu kontinuity a šírenia myšlienok deklarácie, zhromaždilo rôzne osobnosti z politického, mimovládneho a akademického sveta. Viaceré inštitúcie pri tejto príležitosti obnovili alebo potvrdili svoje pristúpenie k deklarácii, čím opätovne potvrdili jej úlohu referenčného dokumentu v oblasti súčasnej etickej reflexie.
Podpis deklarácie Advokátskou komorou v Marseille, 2017
V tomto kontexte je účasť Grand Orient de Suisse a Grande Loge Traditionnelle Symbolique d’Afrique súčasťou širšej dynamiky uznania princípov vyjadrených v deklarácii. Tento text, otvorený na podpis akémukoľvek subjektu, ktorý si želá potvrdiť jeho hodnoty, získal od roku 2015 množstvo podpôr, či už od štátov, medzinárodných organizácií, územných samospráv alebo aktérov občianskej spoločnosti – a teraz aj od slobodomurárskych obediencií.
Postupné šírenie v rôznych priestoroch
Od svojho zverejnenia bola Všeobecná deklarácia ľudských práv prenesená do mnohých priestorov reflexie a spolupráce. Bola prezentovaná najmä na Valnom zhromaždení OSN, v Európskom parlamente, v UNESCO a na viacerých medzivládnych alebo mimovládnych fórach. Miestne samosprávy vo Francúzsku i v zahraničí taktiež prijali uznesenia o podpore alebo uznaní tohto textu.
Jej šírenie sa opieralo o stratégiu nepretržitej komunikácie, zahŕňajúcu publikácie, kolokviá, workshopy a stretnutia. Webová stránka venovaná deklarácii ponúka kompletnú verziu textu preloženú do viacerých jazykov, ako aj aktualizovaný zoznam signatárov.
Prítomnosť deklarácie v rôznych kontextoch – vzdelávanie, trvalo udržateľný rozvoj, diplomacia, kultúra – ukazuje jej prierezové zameranie. Predstavuje flexibilný nástroj, ktorý môže využiť každý aktér, ktorý sa chce zapojiť do globálnej etickej dynamiky.
Záver
Všeobecná deklarácia ľudských práv, ktorá vznikla v kontexte COP21 a je poháňaná túžbou po etickej konvergencii v globálnom meradle, naďalej získava rôznorodú podporu. Jej štruktúra založená na prepojení práv a povinností, jej nezáväzný charakter a prístupnosť umožňujú jej prijatie alebo podporu mnohými inštitucionálnymi aktérmi.
Podpisy Grand Orient de Suisse a Grande Loge Traditionnelle Symbolique d’Afrique sa pridávajú k tejto dynamike a zaraďujú tieto dve slobodomurárske obediencie do procesu pristúpenia k princípom uvedeným v texte. Táto účasť je dobrovoľná, otvorená a v súlade s duchom deklarácie, ktorej hlavným cieľom zostáva podpora spoločného povedomia o výzvach spojených s budúcnosťou ľudstva a planéty.
