Viac ako 12 rokov sa venuje slobodomurárskym symbolom, šperkom a rituálnym predmetom a pozná ich históriu aj remeselné spracovanie do detailov.
Od olovnice k Úrovni: zmena osi
Zatiaľ čo olovnica, spojená s druhým dozorcom, sa týka učňa hľadajúceho vertikalitu, Úroveň patrí tovarišovi, ktorý sa otvára horizontálnosti sveta. Ako symbol prvého dozorcu označuje nový krok: krok k obnovenému vzťahu k realite, času a ostatným.
Úroveň
O tovarišovi sa často hovorí, že prešiel od olovnice k Úrovni. Tento prechod nie je len jednoduchým posunom. Nenahrádza jeden postoj druhým. Predlžuje os otvorením sa. Slobodomurár nemôže zostať uzavretý v komore rozjímania: teraz musí kráčať. Nie všetkými smermi, ale jasným, konštruktívnym a napätým smerom. Nie rozpustený vo svete, ale ním prechádzaný.
Úroveň teda otvára priestor pre akciu. Zaväzuje tovariša zaujať svoje miesto medzi ľuďmi, nie z nadhľadu, ale na rovnakej úrovni. Úloha už nie je len vnútorná alebo čisto symbolická: stáva sa vzťahovou. Ide o to byť tu, byť prítomný, s ostatnými a pre ostatných, pri zachovaní požiadavky na spravodlivú prácu.
Úroveň: Nástroj, ktorý drží len vďaka vertikále
Úroveň nenahrádza olovnicu, opiera sa o ňu. Predlžuje ten istý princíp: hľadanie osi, ale prenesené do inej roviny. Olovnica klesá, Úroveň sa otvára. Jedna zakladá, druhá orientuje.
Vo väčšine kontinentálnych rítov má Úroveň tvar uholníka, ktorého dve ramená sú spojené horizontálnou priečkou, čím vytvárajú veľké písmeno A. Olovnica zavesená na vrchole ukazuje vertikálu. V anglosaských tradíciách má nástroj skôr tvar prepracovaného obráteného T. V oboch prípadoch je však horizontála stabilná a vertikála pohyblivá: práve ona určuje, či je všetko v poriadku.
Nie je náhoda, že Úroveň je spojená s tovarišom. Horizontála, ktorú označuje, môže byť spoľahlivá len vtedy, ak je dodržaná vertikála. Nie je to nástroj okamžitého otvorenia: predpokladá už nájdenú os. Tovariš neopúšťa olovnicu, predlžuje ju iným spôsobom. Nemení logiku, ale smer.
Úroveň nám pripomína, že každá horizontálna línia sa nastavuje podľa vnútornej osi. Olovnica klesá do najhlbšieho vnútra, tam, kde vnímame gravitáciu intímnejšiu než fyzickú. Neukladá trasu: pozýva nájsť tento bod presnosti, ktorý umožňuje orientovať dielo bez toho, aby sme sa stratili.
Postava človeka, postava kríža
Cesta tovariša nevymazáva cestu učňa, ale ju predlžuje. To, čo učeň našiel v sebe, nemôže zostať uzavreté: teraz treba otvoriť náruč, konať, vstúpiť do vzťahu. Vertikála nezmizne, ale zapíše sa do nového gesta: gesta udržanej horizontály.
Vitruviánsky človek, Leonardo da Vinci
Prekríženie týchto dvoch osí vytvára postavu — postavu stojaceho človeka s otvorenou náručou, ktorý kráča bez narušenia osi. Leonardo da Vinci o tom podal slávny obraz prostredníctvom Vitruviánskeho človeka: silueta vpísaná do kruhu, vyvážená vo svojich rozmeroch, ale vždy orientovaná. Toto prekríženie kreslí aj kríž. Predchádza kresťanstvo, presahuje náboženstvá a odkazuje na bod priesečníka, kde chôdza zostáva verná osi.
Toto otvorenie však neznamená zabudnutie na vertikálu. Predpokladá vycentrované srdce, ktoré sa nenechá rozptýliť ani uniesť, a odmerané slovo, prispôsobené svojmu správnemu miestu, verné podstate. Bez toho sa ruky mávajú nadarmo a chôdza sa stráca. Tovariš sa učí obývať toto prekríženie: nie medzi dvoma silami, ktoré sa protivia, ale ako diskrétny súlad človeka schopného konať bez popretia toho, čo ho zakladá.
Úroveň v slobodomurárstve: rovnosť v rituáloch a vo svete
Úroveň nie je len symbolom osi a smeru. Od 18. storočia jej niektoré rituály pripisujú iný význam: význam Rovnosti. Interpretácia je menej symbolická, skôr morálna alebo sociálna. Nástroj by sa vo svojej horizontálnosti stal znamením, že všetci murári stoja na rovnakej úrovni — bez ohľadu na svoj pôvod alebo postavenie.
Táto Rovnosť však zostávala obmedzená na priestor lóže. V jej vnútri sa aristokrat a mešťan už nerozlišovali. Vo Francúzsku táto myšlienka našla konkrétny výraz: všetci Majstri tam nosili meč, výsadu inde vyhradenú len šľachticom. Zámer bol silný, ale obmedzený. Mimo lóže zostávali mocenské vzťahy nezmenené. Trvalo to až do 19. storočia, kým sa niektorí slobodomurári, najmä vo Francúzsku, snažili preniesť tento princíp z rituálu do sveta tým, že sa zapojili do politických alebo sociálnych bojov.
Rovnosť, Jean-François Janinet, 1793
Tieto pokusy niekedy rozdeľovali poslušnosti. Pretože zatiaľ čo niektorí v nich videli vyjadrenie univerzálneho ideálu, iní sa obávali príliš vyhranených záväzkov, ktoré by naklonili váhy k straníckym záujmom. Ukazujú však, že pre niektorých Rovnosť nemohla zostať len jednoduchým rituálnym ozdoby: volala po konkrétnom preklade, hoci nedokonalom, v spoločnosti.
Úroveň v slobodomurárstve: Konštrukcia, nie princíp
Znakom akej Rovnosti môže byť Úroveň? Určite nie naivnej alebo proklamovanej rovnosti, ktorá by ignorovala skutočné rozdiely. Nerovnosť nie je nespravodlivosť sama o sebe: je to konštatovanie. Bytosti nie sú identické, ani povahou, ani cestou, ani schopnosťami. Ale toto konštatovanie nestačí. Myšlienka Rovnosti v slobodomurárskej tradícii tieto rozdiely neignoruje: ponúka rámec, kde každý môže byť uznaný, rešpektovaný a vypočutý v rovnakej výške. Nie preto, že všetko má rovnakú hodnotu, ale preto, že každá osoba má hodnotu.
Pre slobodomurárov je táto Rovnosť prácou. Nie je samozrejmá. Neustále naráža na sebectvo, uzavretosť, pýchu. Nemá nič spoločné s neosobným vyrovnávaním, ktoré by vymazalo jedinečnosť. Naopak, je nesená pocitom Bratstva — a Sesterstva — ktorý je prijatý, chcený a praktizovaný. Symbolicky, táto línia spravodlivej horizontály, ktorú kreslí Úroveň, môže existovať len vtedy, ak bola nájdená vertikála. Na rovnakej úrovni sa ocitneme len pod podmienkou, že sme boli najprv zarovnaní.
Chápeme teda, že Úroveň neznamená nejaké automatické vyrovnávanie jednotlivcov, ale aktívne hľadanie spoločnej roviny. Táto horizontálnosť nie je daná, ona sa buduje. Vyžaduje úsilie v jazyku, počúvaní, postoji. Predpokladá neustálu pozornosť k nerovnováham, nie preto, aby sme ich popreli, ale aby sme im nedovolili vládnuť vzťahom. Nejde o to nechať zmiznúť výšky alebo priehlbiny, ale udržať možnú líniu, spoločne, vo vedomí zdieľaného horizontu.
Preto Úroveň neoznačuje len vzťah medzi bytosťami: navrhuje spôsob, ako stáť. Pozýva kráčať s ostatnými, nie z nadhľadu ani v ústraní, ale bok po boku — v jednoduchom a stálom uznaní: uznaní hodnoty každého z nás.
Záver: Udržať os, kráčať s ostatnými
Úroveň nie je len nástroj: je to požiadavka. Pripomína tovarišovi, že vnútorná práca nestačí. Treba ísť do sveta bez toho, aby sme stratili niť toho, čo nás zakladá. Vertikálu učeň rozpoznal a vyskúšal. Práve z nej môže tovariš vychádzať pri kreslení horizontály a otvárať sa stretnutiu.
Nie je to však vágne otvorenie ani náhodná chôdza. Tovariš napreduje jasným smerom, držiac os, ktorú objavil. Nesnaží sa splynúť s davom ani stratiť v rozruchu: koná v ľudskej výške, vedomý si svojho miesta a starostlivý o to, aby s ostatnými pracoval na spoločnej konštrukcii.
Nie je to však vágne otvorenie ani náhodná chôdza. Tovariš napreduje jasným smerom, držiac os, ktorú objavil. Nesnaží sa splynúť s davom ani stratiť v rozruchu: koná v ľudskej výške, vedomý si svojho miesta a starostlivý o to, aby s ostatnými pracoval na spoločnej konštrukcii.
Verný vertikále, pozorný k horizontále, kráča s prísnosťou — bez straty osi a bez zabudnutia na to, že nikdy nekráčame sami.
Autor: Ion Rajolescu, šéfredaktor Obchod — v službách spravodlivého, prísneho a živého slobodomurárskeho slova.
Pokračovať v ceste: Olovnica v slobodomurárstve: neviditeľná os pre učňa.
Slobodomurárska úroveň – Drevo
EUR 24.99
Aký je primárny význam Úrovne?
Symbolizuje horizontálu, ale horizontálu, ktorá existuje len vtedy, ak je držaná vertikálou: vzťah človeka k svetu možno pochopiť len na základe jeho vnútornej osi.
Prečo je Úroveň spojená so stupňom tovariša?
Pretože predlžuje cestu učňa. Po nájdení svojej osi (olovnice) sa tovariš učí kresliť horizontálu, teda vstupovať do vzťahov a konať vo svete.
Znamená Úroveň absolútnu rovnosť medzi jednotlivcami?
Nie. Neodstraňuje rozdiely v povahe, ceste alebo schopnostiach. Pripomína, že každý si zaslúži uznanie a rešpekt, nie preto, že všetko má rovnakú hodnotu, ale preto, že každá bytosť má vlastnú hodnotu.
Ako sa symbol Úrovne objavil v rituáloch?
Od 18. storočia jej niektoré rituály dali morálny a sociálny význam: význam Rovnosti medzi všetkými členmi lóže, bez ohľadu na ich pôvod alebo postavenie.
Týkala sa táto rovnosť aj vonkajšej spoločnosti?
Nie. Zostávala obmedzená na lóžu. Sociálne rozdiely pretrvávali vo svete. Ale v 19. storočí sa niektorí slobodomurári snažili tento ideál rozšíriť za hranice chrámov politickou a sociálnou angažovanosťou.
V čom sa Úroveň líši od jednoduchého nástroja na vyrovnávanie?
Nesnaží sa vymazať rozdiely ani uniformovať. Kreslí spravodlivú líniu, kde si každý nájde miesto bez dominancie alebo vymazania.
Prečo spájať Úroveň s Bratstvom a Sesterstvom?
Pretože horizontála má zmysel len vtedy, ak je prežívaná v stretnutí: vzájomný rešpekt, počúvanie, spoločná práca. Úroveň zaväzuje k vzťahovej rovnosti, živenej bratskou vôľou.
Je Úroveň princíp alebo konštrukcia?
Je to konštrukcia. Rovnosť, ktorú vyjadruje, nie je nikdy získaná, ale vždy sa musí budovať proti sebectvu, pýche a uzavretosti.
Aký je univerzálny dosah tohto symbolu?
Presahuje kultúry a náboženstvá. Úroveň stelesňuje ideál spravodlivého vzťahu medzi bytosťami, ktorý môže inšpirovať vnútornú prácu aj kolektívnu angažovanosť.
Ako môže tovariš „držať Úroveň“ vo svojom živote?
Tým, že si zachová svoju vnútornú os a zároveň otvorí náruč ostatným. Tým, že kráča v ľudskej výške, nie uzavretý do seba, ani stratený v dave, ale budovaním zdieľanej cesty s ostatnými.
Podcast – Úroveň v slobodomurárstve
V lóži nie je Úroveň len jednoduchým nástrojom.
Je to požiadavka.
Nenahrádza olovnicu: opiera sa o ňu, živí sa ňou. Tovariš nepopiera vertikálu objavenú učňom. Naopak, predlžuje ju. Musí však odteraz kresliť inú líniu: horizontálu.
To mení všetko.
Nejde už len o zostup do najhlbšieho vnútra seba. Treba otvoriť náruč, vstúpiť do vzťahu, napredovať vo svete. Ľudská silueta sa vtedy stáva symbolom: stojaci, s roztiahnutými rukami, človek tvorí živý kríž. Otvorenie, ktoré zostáva verné svojej osi.
Toto otvorenie nie je rozptýlenie. Vyžaduje vycentrované srdce, prispôsobené slovo, rovný postoj. Tovariš sa učí obývať toto prekríženie, nie ako konflikt protichodných síl, ale ako diskrétny súlad: súlad človeka, ktorý koná bez zrady svojich základov.
V priebehu storočí nadobudla Úroveň iný význam. V jej horizontálnej línii sme videli objaviť sa rovnosť. V lóži nikto nebol nad, nikto nebol pod. Všetci stáli na rovnakej rovine, či už boli šľachtici alebo mešťania. Táto rovnosť sa však nepresadzuje sama. Buduje sa. Vyžaduje počúvanie, jazyk, pozornosť. Neodstraňuje rozdiely, víta ich a ponúka spoločný priestor, kde si každý nájde svoje miesto.
