Viac ako 12 rokov sa venuje slobodomurárskym symbolom, šperkom a rituálnym predmetom a pozná ich históriu aj remeselné spracovanie do detailov.
Operačné pôvody murárstva značky
Používanie značky je oveľa staršie ako moderné slobodné murárstvo. Každý tovariš kamenár mal svoju osobnú značku, ktorú vytesal do každého kameňa, na ktorom pracoval. Tento systém umožňoval merať vykonanú prácu a spravodlivo stanoviť mzdu. Explicitný dôkaz o tomto zvyku nájdeme v prvých „Shawových štatútoch“ (1598), ktoré určovali pravidlá murárstva v Škótsku: stanovuje sa v nich, že dozorca musí viesť register mien a značiek všetkých murárov svojej lóže.
Značky kamenárov
Tento operačný zvyk sa zdá byť v špekulatívnom slobodnom murárstve zabudnutý, avšak v 20. rokoch 18. storočia nachádzame dve stopy z obdobia, kedy operačná tradícia (najmä škótska) ešte koexistovala so špekulatívnym slobodným murárstvom.
Rukopis „Graham“ z roku 1726 rozpráva o spore ohľadom miezd na stavbe Šalamúnovho chrámu, čo viedlo k tomu, že murárom bolo dané znamenie, aby sa odlíšili od obyčajných nádenníkov. Toto znamenie veľmi pravdepodobne označuje tovarišskú značku. Treba poznamenať, že „Graham“ je anglický dokument, ktorý nesie stopy mnohých škótskych vplyvov.
O tomto zvyku hovorí aj iný škótsky svedok. Ide o „A Mason’s Confession“ (Spoveď murára), údajné vyznanie napísané kajúcnym škótskym murárom v roku 1727, ktoré bolo publikované v „The Scots Magazine“ v roku 1755. Tentoraz je spresnené, že nový učeň si musí zvoliť značku, ktorú si vygravíruje na svoje nástroje, aby ich spoznal; ide celkom určite o tú istú značku, aká sa tesala do kameňov.
Zánik a obnova témy značky
Po zavedení majstrovského stupňa zameraného na Hiramovu legendu v 30. rokoch 18. storočia sa otázka mzdy troch stupňov začala spájať so slovom, a nie so znamením alebo značkou. Stará tovarišská značka tak dočasne upadla do zabudnutia. Zdá sa však, že v Anglicku sa znovu objavila od 50. rokov 18. storočia: dokument z 24. januára 1756 spomína značku v nezávislej lóži v Newcastli, ktorá bola v kontakte s Veľkou lóžou Škótska. Prvá zmienka o prijímaní murárov značky a majstrov značky (čo sú tituly používané v súčasnom murárstve značky) pochádza z roku 1769, z kapituly Kráľovskej archy v Portsmouthe.
Práve v rámci hnutia Kráľovskej archy, a nie v symbolických lóžach (okrem Škótska), stará operačná tradícia značky pretrvala a rozvíjala sa. Bolo to dielo slobodných murárov nazývaných „Ancients“ (Starí), a nie Veľkej lóže „Moderns“ (Moderní).
Murárstvo značky v rámci vedľajších stupňov (Side Degrees)
Aké miesto zaujalo murárstvo značky v rámci vedľajších stupňov, ktoré sa rozvinuli v anglosaskom slobodnom murárstve?
Murárstvo značky, ktoré vzniklo v Anglicku na základe starej škótskej tradície, sa tam praktizovalo, kým existovala Veľká lóža „Starých“. Keď sa však obe Veľké lóže v roku 1813 spojili a vytvorili Spojenú veľkú lóžu Anglicka, formula únie jasne stanovila, že slobodné murárstvo tvorili výlučne tri stupne: učeň, tovariš a majster, vrátane Svätej kráľovskej archy. O murárstve značky, ku ktorému sa „Moderní“ nepripojili, nepadla ani zmienka. Spojená veľká lóža Anglicka ho teda jednoducho ignorovala až do roku 1878, kedy bola vytvorená Veľká lóža majstrov murárov značky v Anglicku a Walese, ktorá spravuje aj stupeň Nautonier Kráľovskej archy.
Žetón značky
Škótsko, ktoré je zrejme pôvodcom tejto tradície, pozná dva spôsoby prístupu k murárstvu značky: môže byť udelené buď v rámci symbolickej lóže ako doplnok k tovarišskému stupňu, alebo v rámci kapituly Kráľovskej archy.
V Írsku je murárstvo značky neoddeliteľnou súčasťou Kráľovskej archy, ktorej povinne tvorí prvý stupeň. V Spojených štátoch, Kanade a mnohých ďalších krajinách je murárstvo značky taktiež zahrnuté v kapitule Kráľovskej archy, tentoraz však v širšom rámci Yorského rítu.
Symbolický obsah murárstva značky
Časť ceremónie prijatia do murárstva značky spočíva v požiadavke na kandidáta, aby si zvolil značku, ktorá ho charakterizuje. Toto je operačný aspekt tohto stupňa.
V murárstve značky však nachádzame aj duchovnejší rozmer, ktorý sa točí okolo biblického verša: „Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným“ (Žalm 118, 22), ktorý evanjeliá vzťahujú na samotného Ježiša. Murárstvo značky túto scénu inscenuje pomocou témy svorníka: tento opracovaný kameň so špecifickým tvarom bol vytesaný, ale stavbyvedúci ho zavrhli, pretože ho považovali za nevhodný pre stavbu. Prichádza však chvíľa, keď prvý dozorca zistí, že práce stoja, pretože chýba kameň opracovaný ako svorník. Slávny kameň, ktorý bol zavrhnutý, je teda konečne nájdený a ten, kto ho vytesal, je pochválený.
