Viac ako 12 rokov sa venuje slobodomurárskym symbolom, šperkom a rituálnym predmetom a pozná ich históriu aj remeselné spracovanie do detailov.
Pôvod slobodomurárskeho dláta
Dlát je nepochybne pracovný nástroj používaný v mnohých remeslách pracujúcich s drevom, kameňom a kovom. Je to jeden z nástrojov kamenára, čo je jedna z tvárí slobodomurára (symbolický slobodomurár je totiž zároveň kamenárom, sochárom, murárom, ktorý stavia múry, aj architektom, ktorý navrhuje a riadi výstavbu budovy). Napriek tomu sa dlát neobjavuje v starých anglických a škótskych slobodomurárskych katechizmoch z konca 17. a začiatku 18. storočia. Prvýkrát je spomenutý v roku 1724 v diele “The Whole Institution of Masonry”. Následne ho nachádzame v diele “The Whole Institution of Free-Masons Opened” z roku 1725 a v rukopise “Graham” z roku 1726. Zdá sa teda, že dlát nepatril do slobodomurárskej symboliky pred vznikom Veľkej lóže Moderných v roku 1717 (alebo skôr 1721).
Prečo sa dlát objavil v slobodomurárskych rituáloch tak neskoro? Pravdepodobne preto, že staré pracovné zvyklosti boli oveľa komplexnejšie a používali oveľa viac nástrojov. Kamenári používali celú škálu náradia, ako sú palice, špicáky (alebo vrúbkované kladivá), obojstranné sekery, kladivá a dláta… Všetky tieto nástroje sa používali v rôznych fázach práce, od hrubého opracovania až po finálnu úpravu kameňa. Ako sa slobodomurárstvo vzďaľovalo od praktického remesla, pristúpilo k zjednodušeniu nástrojov, alebo skôr k ich symbolickej schematizácii. Keďže cieľom už nebolo vychovávať kamenárov, na znázornenie práce na kameni sa ponechalo len kladivo a dlát. Slobodomurárske rituály tak tvrdia, že učeň opracováva Hrubý kameň pomocou kladiva a dláta, čo je z technického hľadiska nezmysel, ale zo symbolického pohľadu to dáva dokonalý zmysel.
Tento proces symbolického zjednodušenia pravdepodobne vysvetľuje pôvod Kockového kameňa so špicom, na ktorom je nástroj v tvare sekery, ktorý vidíme na mnohých lóžových kobercoch. Tomuto symbolu boli pripisované najrôznejšie interpretácie, ale je veľmi pravdepodobné, že ide len o spomienku na časy, keď slobodomurárstvo ešte zahŕňalo nástroje typu špicák medzi svoje symboly.
Symbolika dláta
Nie je bez múdrosti, že slobodomurárstvo vybralo na opis práce na kameni výlučne kladivo a dlát. Spojenie týchto dvoch nástrojov tvorí veľmi zaujímavý symbolický celok, plný jemnosti a nuáns. Keby sme si vybrali palicu alebo špicák, mali by sme nástroj fungujúci výlučne na princípe sily, ktorý sa najčastejšie ovláda oboma rukami. Symbolika práce na Hrubom kameni, ktorým nie je nikto iný ako samotný slobodomurár, ktorý sa musí oslobodiť od nánosov materializmu a nevedomosti, ktoré ho zvierajú, si vyžaduje viac jemnosti a citu.
Slobodomurárstvo miluje trojuholníky a umiestňuje ich takmer všade vo svojich rituáloch. Voľba kladiva a dláta prináša ďalšiu trianguláciu. Slobodomurár sa teda neuspokojí len so symbolickým udieraním do Hrubého kameňa: sila úderu kladiva, ktorá symbolizuje energiu, nepôsobí priamo na kameň, ktorý by mohol poškodiť, ale je sprostredkovaná dlátom, ktorý sa tak stáva symbolom rozlišovania, vycibrenosti, presnosti a dalo by sa povedať, že aj jemnosti. Surová sila kladiva je tak transformovaná jemnosťou dláta, aby nakoniec pôsobila na kameň v pohybe triangulácie.
Kladivo, držané v pravej ruke, sa preto chápe ako emblém sily, vôle a odhodlania. Je aktívne (Jang, povedala by čínska tradícia), zatiaľ čo dlát, držaný v ľavej ruke, je pasívny (Jin) a symbolizuje intelektuálnu a duchovnú vnímavosť, rozlišovaciu schopnosť a bystrosť ducha. Len aplikácia týchto dvoch druhov síl, jednej aktívnej, “mužskej” a brutálnej, a druhej pasívnej, “ženskej” a jemnej, môže slobodomurárovi umožniť pracovať na morálnom a duchovnom zdokonaľovaní, ktoré mu slobodomurárska cesta ponúka.
