Viac ako 12 rokov sa venuje slobodomurárskym symbolom, šperkom a rituálnym predmetom a pozná ich históriu aj remeselné spracovanie do detailov.
Začiatky a druhá svetová vojna
Hubert Germain sa narodil 6. augusta 1920 v Paríži. Jeho otcom bol generál Maxime Germain (1881–1953), vysoký dôstojník francúzskych koloniálnych vojsk. Vzhľadom na otcove pracovné misie začal Hubert Germain stredoškolské štúdium v Damasku, pokračoval v Hanoji a dokončil ho v Paríži. Keďže chcel rovnako ako otec nastúpiť na vojenskú dráhu, v júni 1940 sa prihlásil na prijímacie skúšky na námornú akadémiu (École Navale). Keďže však nemecká armáda 14. júna 1940 obsadila Paríž, odovzdal prázdny hárok, aby nemusel slúžiť v armáde, ktorá mala byť podriadená cudzej mocnosti.
Po podpísaní prímeria 22. júna 1940 Hubert Germain odmietol kapitulovať a odišiel do Londýna, aby sa pridal k Slobodným francúzskym silám. Jeho otec naopak naďalej slúžil v armáde vichystického režimu, hoci jeho vlažný prístup ku kolaborácii s okupantmi spôsobil, že ho gestapo v roku 1944 zatklo.
Hubert Germain (bez pokrývky hlavy) v severnej Afrike
Hubert Germain absolvoval výcvik námorného dôstojníka na bojovej lodi Courbet, ktorá sa pripojila k Slobodným francúzskym silám. V roku 1941 bol pridelený k štábu generála Paula Legentillhomma (1884–1975), pôsobil v Palestíne a zúčastnil sa na sýrskom ťažení. V roku 1942 vstúpil do 13. polbrigády Cudzineckej légie, s ktorou bojoval v severnej Afrike (najmä v bitkách pri Bir Hakeim a El Alameine). Po zranení 24. júna 1944 počas talianskeho ťaženia mu generál de Gaulle udelil kríž Spoločníka oslobodenia. V auguste 1944 sa zúčastnil na vylodení v Provensalsku, postupoval údolím Rhôny s 1. divíziou Slobodných francúzskych síl a bojoval v Alsasku, Lotrinsku, Vogézach a v masíve Authion (Alpes-Maritimes). Po nemeckej kapitulácii 8. mája 1945 bol menovaný za pobočníka generála Pierra Koeniga (1894–1970), veliteľa francúzskych okupačných síl v Nemecku. Túto funkciu zastával až do demobilizácie v roku 1946.
Povojnové obdobie
Dňa 3. októbra 1945 sa Hubert Germain oženil so Simone Millonovou a pár mal tri deti. V roku 1950 nastúpil do spoločnosti Cinzano ako manažér a neskôr pracoval pre švajčiarsku chemickú a farmaceutickú spoločnosť Geigy.
Ako stúpenec gaullistického politického hnutia bol zvolený za starostu mesta Saint-Chéron (dnešný departement Essonne), kde pôsobil v rokoch 1953 až 1965. Trikrát bol zvolený za poslanca Národného zhromaždenia (1962, 1968 a 1973) a pôsobil ako splnomocnenec a následne technický poradca Pierra Messmera (1916–2007), vtedajšieho ministra ozbrojených síl v rokoch 1960 až 1968.
Hubert Germain zastával ministerské funkcie aj v troch vládach Pierra Messmera v rokoch 1972 až 1974. Bol ministrom pôšt, telegrafov a telefónov (PTT), ministrom pre vzťahy s parlamentom a opäť dočasným ministrom PTT. Od roku 1975 do roku 1982 predsedal spoločnosti Société Française de Télédistribution, ktorá bola 1. januára 1983 zrušená a v roku 1990 nahradená spoločnosťou France Télévision Distribution.
Od roku 2010 bol Hubert Germain členom Rady Rádu oslobodenia a 25. novembra 2020, keď sa stal posledným žijúcim členom rádu, bol povýšený na čestného kancelára.
Hubert Germain, posledný Spoločník oslobodenia
Hubert Germain zomrel 12. októbra 2021 vo veku 101 rokov. Bol pochovaný v krypte pamätníka bojujúceho Francúzska na Mont-Valérien. S ním zanikol aj Rád oslobodenia.
Slobodomurárska kariéra
Na rozdiel od Pierra Brossoletta, ktorého sme spomenuli v predchádzajúcom článku, Hubert Germain nebol slobodomurárom pred vojnou. Treba podotknúť, že v čase prímeria v roku 1940 mal len 20 rokov. Nestal sa ním ani bezprostredne po vojne, ale až v roku 1975, keď bol prijatý do Veľkej lóže Francúzska. Bol jedným zo zakladateľov lóže Pierre Brossolette-Compagnon de la Libération pri Veľkej lóži Francúzska a vo svojej slobodomurárskej ceste pokračoval v rámci Najvyššej rady Francúzska, kde dosiahol 33. a posledný stupeň Škótskeho obradu dávneho a prijatého.
Do slobodomurárstva vstúpil ako 55-ročný muž, keď mal väčšinu svojej kariéry za sebou. Nebol to teda slobodomurársky ideál, ktorý by formoval kariéru Huberta Germaina, ale naopak, bola to jeho láska k slobode, ktorá ho v zrelom veku priviedla k tomu, aby sa stotožnil s ideálmi slobodomurárstva.
