Kadosh: kontroverzný stupeň – Slobodomurársky obchod

Lucia Szabóová
Viac ako 12 rokov sa venuje slobodomurárskym symbolom, šperkom a rituálnym predmetom a pozná ich históriu aj remeselné spracovanie do detailov.

Pôvod a vznik stupňa Kadosh vo Francúzsku

Stupeň Kadosh sa vo Francúzsku objavil v polovici 18. storočia a dva najstaršie rukopisy s rituálom tohto stupňa pochádzajú z roku 1750.

Hlavné prvky, ktoré nájdeme v neskorších stupňoch, sú v týchto dvoch rukopisoch už prítomné:

Templárska legenda, starobylý pôvod Rádu, jeho prežitie v Škótsku, prepojenie so slobodomurárstvom; ale aj rituálne prvky, ako napríklad čierna šnúrka, dýka, slovo Nekamah, rebrík s dvoma bočnicami a siedmimi priečkami nesúcimi hebrejské mená…

Rytier Kadosh a templárska legenda

Ako sme pochopili, Kadosh je slobodomurársky templársky stupeň, ktorý potvrdzuje legendu, že slobodomurári sú potomkami templárov, ale možno aj ich predkami. Je to však aj stupeň Vyvoleného, keďže Kadosh je ozbrojený dýkou a oblečený v čiernej šnúrke, podobne ako Vyvolený deviatich, pomstiteľ Hirama. Kadosh je teda pomstiteľom templárov, nespravodlivo odsúdených Filipom Pekným a Klementom V.

Od toho je len krôčik k uznaniu sprisahania proti trónu a oltáru. Na vrchole republikánskeho antiklerikalizmu v 19. storočí nájdeme verzie tohto stupňa, kde je prijímaný kandidát vyzvaný, aby pošliapal pápežskú tiaru a kráľovskú korunu. Posolstvo bolo jasné.

Kadosh, kontroverzný stupeň v rámci slobodomurárstva

Práve v tom je Kadosh kontroverzný. Dnes si to možno ani neuvedomujeme, pretože templári sa stali bežnou súčasťou spopularizovaného ezoterizmu a existuje nespočetné množstvo románov a filmov, ktoré veselo vyšívajú na tému ich prežitia, pokladu alebo tajomstva. Pred 18. storočím to však bolo inak.

Pravda, od 16. storočia mnohí autori spochybňovali opodstatnenosť odsúdenia templárov a často naznačovali, že Filipa Pekného motivovala najmä chamtivosť. Nikto by sa však neodvážil otvorene hlásiť k Rádu templárov ani sa pokúšať o jeho rehabilitáciu či obnovu: znamenalo by to priamy odpor voči Cirkvi a Kráľovi.

V storočí osvietenstva, kedy sa začíname oslobodzovať od cirkevnej moci a kedy čoskoro otrasieme monarchiou, sa to stalo možným.

Príčiny vzniku slobodomurárskych templárskych stupňov

Prečo sa však slobodomurári 18. storočia stotožnili s templármi a niektorí sa snažili obnoviť tento Rád, ktorý bol zrušený pred štyrmi storočiami? Dôvodov bolo určite viac.

Prvé sú nepochybne finančné: Rád prísnej templárskej observancie (nemecký predchodca Rektifikovaného škótskeho rítu), ktorý sa snažil uznať za legitímneho potomka templárov, mal v úmysle získať späť všetok majetok Rádu, najmä ten, ktorý bol pridelený Maltézskemu rádu.

Niektorí sa však pýtali, odkiaľ pochádzalo bohatstvo templárov, a predpokladali, že rytieri v bielom plášti objavili tajomstvo transmutácie kovov. Neotemplárske hľadanie tak mohlo získať jasne alchymistický podtón.

Fascinácia templármi pre niektorých znamenala aj hlbšie duchovné hľadanie. Templári dlho žili na Východe, robili vykopávky pod Chrámovou horou v Jeruzaleme, stretávali sa s moslimskými mystikmi, ako bol starec z hôr, vodca sekty Asasínov: boli teda určite držiteľmi úžasných tajomstiev.

Napokon, prozaickejšie, niektorí slobodomurári videli v templároch archetyp všetkých obetí politického a náboženského útlaku. Táto interpretácia, prítomná už v 18. storočí, sa samozrejme v 19. storočí na pozadí antiklerikálneho boja ešte zosilnila.

Silné výhrady voči stupňu Kadosh v 18. a 19. storočí

Nech už boli dôvody, ktoré viedli niektorých slobodomurárov k tomu, aby sa vydávali za dedičov templárov, akékoľvek, neotemplárske stupne, a najmä Kadosh, sa v slobodomurárstve netešili všeobecnému súhlasu, práve naopak.

V 60. rokoch 18. storočia bola Veľká lóža Francúzska (ktorá sa v roku 1772 stala Veľkým orientom Francúzska) voči stupňu Kadosh otvorene nepriateľská a Jean-Baptiste Willermoz, zakladateľ Rektifikovaného škótskeho rítu, ho s hrôzou odmietol (rovnako ako ostatné slobodomurárske stupne tzv. pomsty), pričom ho opísal ako ohavný a v rozpore s hodnotami slobodomurárstva.

Potom prišla Revolúcia. Neotemplárska legenda bola obrátená proti slobodomurárstvu antimasónstvom katolíckych ultraroyalistov, ktorí chceli po vzore opáta Barruela nahovoriť verejnosti, že za Revolúciou stáli slobodomurári, ktorí ňou naplnili pomstu templárov.

Zdráhanie praktizovať Kadosh pokračovalo aj v 19. storočí, v tomto búrlivom storočí, v ktorom sa vo Francúzsku vystriedalo cisárstvo, autoritárska reštaurácia, konštitučná monarchia, Druhá republika, ktorá sa zmenila na Druhé cisárstvo, a napokon Tretia republika.

V roku 1806 Najvyššia rada Francúzska REAA, založená o dva roky skôr, vyhlásila, že 30. stupeň (Kadosh) možno udeliť iba komunikáciou, teda bez prijímacieho obradu. Až v roku 1830 začali dva Areopágy skutočne praktizovať rituál Kadosh, nasledované ďalšími dvoma počas Julskej monarchie.

Počas Druhého cisárstva boli takisto vytvorené dva Areopágy. Nie je však prekvapujúce, že najviac ich vzniklo počas Tretej republiky, a to osem. Nie všetky však pretrvali, pretože v roku 1890 ich bolo na celom francúzskom území len päť. Hoci Kadosh mohol zodpovedať antiklerikálnemu a republikánskemu cíteniu vtedajšieho Veľkého orientu Francúzska, nemožno skutočne hovoriť o masovom rozšírení.

Stupeň Kadosh po druhej svetovej vojne

Ako si teda vysvetliť, že Kadosh je dnes jedným z mála stupňov, ktoré sa povinne udeľujú počas úplného obradu vo väčšine slobodomurárskych rítov, ktoré ho majú vo svojej hierarchii? Zdá sa, že tento stupeň sa takto presadil až po druhej svetovej vojne.

Po hrôzach tohto konfliktu a brutálnom prenasledovaní celých skupín obyvateľstva (Židov, Rómov, mentálne postihnutých, komunistov, ale aj slobodomurárov) je celkom pochopiteľné, že slobodomurári tento stupeň zhodnotili. Umožňoval stotožniť sa so všetkými obeťami útlaku a znovu potvrdiť, že slobodomurárstvo musí “bojovať všetkými prostriedkami a bez prestávky či odpočinku proti každej nespravodlivosti a každému útlaku” (inštrukcia 30. stupňa, Tuileur de Lausanne, 1875).