Viac ako 12 rokov sa venuje slobodomurárskym symbolom, šperkom a rituálnym predmetom a pozná ich históriu aj remeselné spracovanie do detailov.
Surový kameň učňa
Učeň objavuje Kameň hneď pri svojej iniciácii, a to v podobe Surového kameňa. Učia ho, že on sám je týmto Surovým kameňom, na ktorom musí pracovať, aby odstránil svoje drsné hrany, dal mu tvar a urobil ho vhodným pre veľký projekt výstavby Chrámu.
Surový kameň je plný potenciálu, ktorý je však stále skrytý pod nepriehľadnosťou a ťažobou konkrétnej reality. Len usilovná práca učňa začne tomuto kameňu dávať tvar a určí mu miesto, ktoré má v stavbe zaujať. Pretože nie všetky kamene sú rovnaké a nie všetky sú vhodné na opracovanie. Je preto nevyhnutné pochopiť podstatu kameňa skôr, než na ňom začneme pracovať.
Preto v obradoch, ktoré umiestňujú alchymistický vzorec V.I.T.R.I.O.L. do Kabinetu reflexie, možno povedať, že práca na kameni sa začína už v tomto momente. „Visita Interiorem Terrae Rectificandoque Invenies Occultum Lapidem“ – Navštív vnútro zeme a nápravou nájdeš skrytý kameň. Na prvý pohľad hovoríme o Kameni mudrcov, ale tento možno až príliš špecificky alchymistický symbolizmus nepochybne skrýva jednoduchšiu realitu, bližšiu iniciačnému procesu slobodomurárstva: skôr než sa naučíme opracovávať Surový kameň, tesať ho a leštiť, až kým sa z neho nestane dokonalý Kockový kameň, nemali by sme najprv nájsť samotný Kameň? Práca na Surovom kameni sa teda začína uvedomením si toho, kým sme, čo dokážeme a čím sa chceme stať.
Je to presne ako v malej bájke o “Koni v kameni”, ktorú spomína Marie Christine Barrault vo svojej rovnomennej knihe: Umelec dostal objednávku na sochu určenú pre veľký komplex. Jedného rána pred zrakmi ohromených detí vyložili obrovský blok kameňa. Sochár sa pustil do práce, zatiaľ čo deti sa počas prázdnin rozpŕchli. Po návrate do školy deti objavili nádhernú jazdeckú sochu. Sochár bol blízko svojho diela. Jeden malý chlapec sa ho opýtal: „Pán ujo, tá socha je krásna, ale povedzte mi, ako ste vedeli, že ten kôň je vnútri v kameni?“
V.I.T.R.I.O.L. znamená naučiť sa „počúvať“ Kameň, ktorým sme my sami.
Kockový kameň tovariša
Keď tovariš pochopil podstatu svojho kameňa, vyzbrojený novými nástrojmi a obohatený o znalosť geometrie, môže v úlohe pokračovať. Cieľom, ak máme veriť rituálom, je dosiahnuť dokonalý Kockový kameň, ktorý bude môcť harmonicky zapadnúť medzi ostatné kamene stavby.
V symbolickej logike staviteľstva je to úplne logické. Limitom tohto symbolizmu je však dojem uniformity, ktorý môže vyvolávať. Má slobodomurárstvo za cieľ vytvárať ľudí, ktorí sú navzájom úplne identickí a zameniteľní ako kamene, z ktorých sa stavia budova? Určite nie. Dokonalosť kocky je symbolická abstrakcia, ktorú netreba brať doslovne. Táto geometrická dokonalosť je skôr symbolom kompatibility všetkých, ktorí sa naučili spoznávať a zdokonaľovať samých seba, a ich schopnosti spájať sa a spolupracovať harmonickým spôsobom.
Ak tovariš skutočne objavil svoj vlastný kameň, jeho opracovanie do dokonalej kocky z neho nikdy neurobí identický kus s iným; napriek tomu je táto práca nevyhnutná, aby bola spoločná stavba možná, pretože slobodomurárstvo nie je mystika, ale kolektívne dielo. Človek nie je slobodomurárom sám.
A čo Kockový kameň so špicom?
Mnohé rituály spresňujú detail o tvare Kockového kameňa: mal by to byť Kockový kameň so špicom (pyramídovým zakončením). Často je takto vyobrazený na lóžových kobercoch. O čo vlastne ide? Má tento Kockový kameň so špicom architektonické a symbolické opodstatnenie?
Z architektonického hľadiska je ťažké vidieť užitočnosť Kockového kameňa so špicom pri stavbe múrov. Maximálne by mohol slúžiť na vonkajšie obklady s bosážou, teda na múr, ktorého vonkajšia strana kameňov je vystúpená, v tomto prípade v tvare „diamantového špicu“. Technicky však vystúpená časť bosáže zodpovedala časti kameňa, ktorá bola počas tesania položená na zemi, zostala surová a bola dokončená až po postavení múru. Nikto teda nikdy netesal kockový kameň so špicom ako taký.
Odkiaľ sa teda vzal tento Kockový kameň so špicom? V prvom rade treba poznamenať, že v starých anglických slobodomurárskych dokumentoch úplne chýba a nepatrí do symboliky anglosaských rítov. O tomto kameni sa zmieňujú iba rituály vo francúzskom jazyku, a to až od 40. rokov 18. storočia (Bernský rukopis, okolo 1740 – 1744; Luquetov rukopis okolo 1745; odhalenie „Le Sceau Rompu“, 1745). A podľa týchto rituálov slúži tovarišom na brúsenie ich nástrojov.
Tento výmysel – pretože o výmysel ide – spočíva na troch chybách alebo nepochopeniach. Po prvé, pravdepodobná chybná interpretácia grafického znázornenia Kockového kameňa na francúzskych lóžových kobercoch z 18. storočia: trojrozmerná kocka môže skutočne vyvolať dojem, že má špic.
Ďalej ide o pokus interpretovať túto zvláštnosť na základe zlého prekladu alebo nepochopenia prvku známeho zo slobodomurárstva v Anglicku, doloženého „Wilkinsonovým“ rukopisom z roku 1727. V tomto dokumente sa dozvedáme, že špeciálny kváder („Dented Ashlar“) slúži tovarišovi na skúšanie („try“) jeho „lóžových šperkov“ („Iewells“, pre „Jewels“), pričom „pohyblivé šperky“ opísané „Wilkinsonom“ sú uholník, vodováha a olovnica. Ale čo je to „Dented Ashlar“? Ak v súčasnej angličtine „to dent“ znamená „preliačiť“, „otlačiť“ alebo „označiť povrch predmetom“, v ranej modernej angličtine (používanej medzi 15. a 18. storočím) to znamenalo „označiť zárezom okraj predmetu“. „Dented Ashlar“ bol teda ociachovaný kváder, ktorý slúžil ako etalón na overovanie presnosti nástrojov, ako sú uholník, vodováha, kolmica, a pravdepodobne určoval aj dĺžku pravítka.
Niektoré nástroje sa teda skutočne prikladali na tento Kockový kameň, ale preto, aby sa overili, nie nabrúsili. Odkiaľ sa teda vzala táto fantastická predstava o brúsení? Z tretieho nepochopenia: lóžové koberce často zobrazovali Kockový kameň, nad ktorým bol nástroj v tvare sekery, s ostrím umiestneným blízko „špicu“. Francúzski slobodomurári, nemajúc kľúč k pochopeniu, usúdili, že kameň slúži na brúsenie nástroja. Tento nástroj je však jednoducho tesárska sekera alebo kladivo na opracovanie kameňa a je len operatívnou reminiscenciou čias, keď sa kameň skutočne opracovával takýmito nástrojmi, a nie slobodomurárskou paličkou a dlátom, ktoré sú nástrojmi sochára.
Kockový kameň so špicom teda nemá žiadne operatívne opodstatnenie a ukazuje, že slobodomurárstvo, ktoré sa rozvíjalo vo Francúzsku v 18. storočí, už nemalo veľa spoločného s tradíciou starých staviteľov. Tento veľmi zvláštny kameň však nestráca svoj symbolický význam.
Čo je Kockový kameň so špicom, ak nie kocka, ku ktorej sme pridali pyramídu? Kocka, založená na čísle štyri, je trojrozmernou symbolizáciou materiálneho sveta. Pyramída naopak vychádza zo štvorca hmoty, aby sa stúpaním spojila s bodom jednoty. A tento jediný bod predpokladá kruh. Kockový kameň so špicom by teda mohol znamenať „prechod od uholníka ku kružidlu“ a mal by svoje miesto skôr v treťom stupni než v druhom. To by umožnilo mať kameň pre každý z troch symbolických stupňov, čo v súčasnosti nie je prípad.
Kockový kameň so špicom možno chápať aj ako symbol Svetla, ktoré informuje Hmotu. Tvar tohto kameňa skutočne pripomína tvar egyptských pyramíd a obeliskov: je veľmi pravdepodobné, že starí Egypťania týmto tvarom zhmotnili zostupné slnečné lúče. Takto interpretovaný Kockový kameň so špicom by mal svoje miesto v druhom aj treťom stupni. V stupni tovariša by toto zostupné Svetlo mohlo byť spojené s Plamennou hviezdou ako Tvorivým a usporiadateľským princípom sveta. A v stupni majstra by toto Svetlo mohlo byť chápané ako Regeneračný princíp, ktorý transcenduje smrť.
