Viac ako 12 rokov sa venuje slobodomurárskym symbolom, šperkom a rituálnym predmetom a pozná ich históriu aj remeselné spracovanie do detailov.
Život Laury Ingalls Wilder
Život Laury Ingalls Wilder bol pomerne búrlivý a náročný, ako to bolo v prípade mnohých rodín amerických pionierov. Laura sa narodila 7. februára 1867 v meste Pepin v štáte Wisconsin. Bola druhým z piatich detí: Mary Amelia, Laura Elizabeth, Caroline Celestia (prezývaná Carrie), Charles Frederick (zomrel v detstve) a Grace Pearl. Jej skromná a na prvý pohľad nenápadná rodina bola hlboko spätá s americkou históriou: jej otec, Charles Philipp Ingalls (1836 – 1902), bol potomkom rodiny Delano, z ktorej pochádzal aj americký prezident Franklin Delano Roosevelt (1882 – 1945), a bol tiež vzdialeným príbuzným amerického prezidenta a bývalého hlavného veliteľa armád Únie Ulyssesa S. Granta (1822 – 1885). Jej matka Caroline Lake (1839 – 1924), rodená Quiner, bola priamou potomkyňou Richarda Warrena, jedného z pútnikov, ktorí priplávali na lodi Mayflower v roku 1620.
V roku 1869 rodina opustila Wisconsin, krátko žila v Missouri, v roku 1870 sa presťahovala do Kansasu a v roku 1871 sa vrátila späť do Wisconsinu. V roku 1874 sa usadili vo Walnut Grove (Minnesota), kde sa odohráva väčšina deja známeho televízneho seriálu.
Dva roky neúrody prinútili rodinu emigrovať do Burr Oak (Iowa) v roku 1876, kde približne rok pracovali v hoteli. V priebehu roka 1877 sa vrátili do Walnut Grove, kde Charles pracoval ako mäsiar a stal sa zmierovacím sudcom. V roku 1879 získal prácu na železnici a rodina sa opäť sťahovala, tentoraz do De Smet (Dakota). Charles, Caroline a ich dcéra Mary, ktorá medzitým oslepla, tam prežili zvyšok svojho života.
Rodina Charlesa a Caroline Ingallsovcov. V strede, stojaca, Laura.
Práve v De Smet mohli deti Ingallsovcov konečne pravidelne chodiť do školy, hoci vďaka tomu, že Caroline bola učiteľkou, nezostali bez vzdelania ani predtým. V decembri 1882 sa Laura sama stala učiteľkou, hoci ešte nemala ani 16 rokov. Učila dva roky, no v roku 1885 sa vydala za Almanza Wildera (1857? – 1949), brata svojej bývalej učiteľky, a musela kariéru učiteľky opustiť. Vydaté ženy v tej dobe totiž nemali právo vyučovať.
Dňa 5. decembra 1886 porodila Laura dcérku Rose, no osud mladý pár nešetril. V roku 1888 zanechal prudký záchvat záškrtu Almanza Wildera čiastočne ochrnutého, čo ho prinútilo používať palicu až do konca života. V roku 1889 sa im narodilo druhé dieťa, ktoré však dvanásť dní po pôrode zomrelo. Nasledovala séria katastrof: požiare, ktoré zničili ich stodolu a neskôr aj dom, niekoľko období sucha… V roku 1890, zadlžení a vyčerpaní, sa Wilderovci vybrali nabrať sily k Almanzovým rodičom do Spring Valley (Minnesota) a neskôr sa usadili na Floride, kde dúfali v priaznivejšiu klímu pre Almanza. Podnebie sa však ukázalo ako príliš vlhké, a tak v roku 1894 odišli do Mansfield (Missouri).
V Mansfielde sa ich život konečne zlepšil: kúpili si neobrobenú pôdu neďaleko mesta, najprv obchodovali s rezivom a neskôr rozvinuli pestovanie jabloní, mliekarenstvo a chov hydiny. Dosiahli tak blahobyt, aký dovtedy nepoznali. Laura sa zapojila do miestnych spolkov, stala sa hovorkyňou združení poľnohospodárov a bola uznávanou odborníčkou na chov hydiny.
V roku 1911 požiadal časopis Missouri Ruralist Lauru o článok, čo viedlo k tomu, že sa na pätnásť rokov stala pravidelnou redaktorkou. Vo svojich článkoch sa venovala témam od rodinného života a podmienok farmárov až po svetovú výstavu Panama-Pacific v roku 1915, prvú svetovú vojnu a zlepšenie postavenia žien.
Obchod vydáva a šíri príbehy a svedectvá zo života v lóži. Pozrieť kolekciu.
V roku 1930 predložila Laura svojej dcére Rose Wilder Lane (1886 – 1968), ktorá sa stala spisovateľkou a novinárkou, autobiografický rukopis o svojom detstve s názvom Keď bola stará mama malým dievčatkom. Vydavateľstvo Rose Wilder Lane, Harper & Brothers, prejavilo veľký záujem a navrhlo len rozšírenie príbehu a zmenu názvu na Malý domček vo veľkých lesoch. Pod týmto názvom vyšiel prvý autobiografický román Laury Ingalls Wilder v roku 1932. Medzi rokmi 1933 a 1943 nasledovalo sedem ďalších diel, ktoré tvoria ságu rodiny Ingallsovcov. Práve názov tretej knihy, Malý domček na prérii (1935), sa stal generickým názvom celej série. Po jej smrti bolo publikovaných niekoľko ďalších textov Laury Ingalls Wilder, vrátane jej denníka z obdobia medzi De Smet a Mansfieldom a knihy Prvé štyri roky (1971), ktorá sa považuje za deviaty diel ságy.
Literárne úspechy Laury definitívne zbavili Wilderovcov finančných starostí a zvyšok života prežili v pokoji v Mansfielde. Väčšinu poľnohospodárskej pôdy predali a ponechali si len malý chov a pestovanie kvetov a zeleniny. Almanzo Wilder zomrel v roku 1949 a Laura, trpiaca silnou cukrovkou a srdcovými problémami, ho nasledovala 10. februára 1957. Obaja sú pochovaní v Mansfielde.
Rodina Laury Ingalls Wilder a slobodomurársky svet
Ako uvidíme, viacerí členovia rodiny Laury Ingalls Wilder patrili k slobodomurárstvu alebo k spoločnosti s murárskou inšpiráciou. Tento aspekt rodinnej histórie je širokej verejnosti pomerne málo známy a zaslúži si väčšiu pozornosť.
Je zrejmé, že neustále sťahovanie rodiny Ingallsovcov nebolo priaznivé pre trvalé zapojenie sa do akéhokoľvek spolku. No od roku 1879 rodina konečne našla stabilitu v De Smet. Práve v lóži v De Smet bol Charles Ingalls v roku 1885 prijatý za slobodomurára. Jeho manželka Caroline a ich dcéra Carrie vstúpili do organizácie Eastern Star v roku 1891. V roku 1893 boli Charles Ingalls a Laura prijatí do kapituly Eastern Star.
Laura a Almanzo Wilder
Laura navštevovala kapitulu v De Smet len jeden rok, pretože v roku 1894 s manželom mesto opustili. Vo svojom záväzku však pokračovala v Mansfielde, kde sa v roku 1897 stala členkou tamojšej kapituly Eastern Star. Viac ako dvadsaťpäťkrát zastávala funkcie dôstojníčky a trikrát bola Dôstojnou matrónou (predsedníčkou kapituly). Jej manžel Almanzo bol v Mansfielde prijatý za slobodomurára v roku 1898 a k Eastern Star sa pripojil v roku 1902. Rád opustili až v roku 1931, pravdepodobne preto, že po veľkej hospodárskej kríze v roku 1928 už nevládali platiť členské príspevky.
Šperky rádu Eastern Star a amerických lóží sú súčasťou nášho katalógu. Pozrieť kolekciu.
Zdá sa byť zrejmé, že hodnoty ako „rodina, viera, vzdelanie, charita, odvaha, nezávislosť, patriotizmus, sila a sebazdokonaľovanie“, ktoré šíri Eastern Star, boli hodnotami, ktoré Laura Ingalls Wilder obhajovala celý život, dokonca aj predtým, než sa stala členkou rádu. Neustále ich propagovala aj v iných kluboch, ktorých bola členkou.
Politické a náboženské cítenie Laury Ingalls Wilder
Tieto hodnoty viedli aj jej občiansku angažovanosť a politické cítenie. Hoci bola demokratického zmýšľania, od strany sa odklonila po zavedení programu New Deal Franklina Delana Roosevelta, ktorým sa snažil čeliť následkom veľkej hospodárskej krízy. Vyčítala mu prílišné zasahovanie do súkromia občanov a spolu s dcérou Rose Wilder Lane ju možno zaradiť medzi priekopníčky amerického libertariánskeho hnutia 20. storočia.
Laura Ingalls Wilder
Laura Ingalls Wilder tiež obhajovala práva žien a bola rozhodne ženou svojej doby. Je zaujímavé, že prijatie Laury do Eastern Star sa uskutočnilo v tom istom roku, keď v Paríži Maria Deraismes a Georges Martin iniciovali šestnásť žien a položili základy zmiešaného slobodomurárstva. Vynikala tiež v odmietaní rasovej segregácie a v Mansfielde vyvolala škandál, keď verejne podala ruku mužovi tmavej pleti, čo bolo v tej dobe úplne nepredstaviteľné.
