Masonský chrám vo Philadelphii

Lucia Szabóová
Viac ako 12 rokov sa venuje slobodomurárskym symbolom, šperkom a rituálnym predmetom a pozná ich históriu aj remeselné spracovanie do detailov.

Veľká lóža Pensylvánie

Masonský chrám vo Philadelphii je sídlom Veľkej lóže Pensylvánie slobodných a prijatých murárov, jednej z najstarších slobodomurárskych obediencií v Amerike. Aký je pôvod tejto Veľkej lóže?

Ako je známe, slobodomurárstvo sa do amerických kolónií rozšírilo najprv prostredníctvom vojenských lóží (hlavne írskych) a Veľkej lóže Londýna (tzv. „Moderní“), ktorá tam zriadila provinčné veľké lóže. Vo Philadelphii bola prvá lóža „Moderných“ založená v hostinci „Tun Tavern“ v roku 1731. Provinčná veľká lóža bola v Pensylvánii zorganizovaná možno už v roku 1731, najneskôr však v roku 1733. Mala niekoľko provinčných veľmajstrov, medzi ktorými treba spomenúť Benjamina Franklina. V roku 1755 už združovala niekoľko lóží a postavila prvý masonský chrám.

Veľká lóža „Starých“ (Ancients), založená v Anglicku v roku 1751, však čoskoro začala v Amerike vytvárať vlastné lóže a následne provinčné veľké lóže. Vo Philadelphii bola prvá lóža „Starých“ založená v roku 1758 a ich provinčná veľká lóža bola ustanovená v roku 1761. Koncom 60. rokov 18. storočia narastali protibritské nálady amerických osadníkov, čo vyústilo do vojny za nezávislosť (1775 – 1783). Americkí povstalci mali vo svojich radoch mnoho slobodomurárov, no všetci patrili k lóžam „Starých“. Lóže „Moderných“, verné Anglicku, následne prudko upadli a v prípade Pensylvánie úplne zanikli. V roku 1785 už vo Philadelphii neexistovali žiadne lóže „Moderných“ a prvý masonský chrám v meste bol predaný v prospech charitatívnych účelov.

Egyptský chrám

Dňa 25. septembra 1786 sa Provinčná veľká lóža „Starých“ v Pensylvánii vyhlásila za nezávislú od anglickej Veľkej lóže „Starých“, aby následne pristúpila k jej rozpusteniu. A 26. septembra, teda hneď na druhý deň, sa trinásť lóží zišlo, aby založili súčasnú Veľkú lóžu Pensylvánie.

Prvé chrámy Veľkej lóže Pensylvánie

Impozantná budova, ktorú dnes môžeme obdivovať na 1 North Broad Street, priamo oproti radnici vo Philadelphii, nie je prvým masonským chrámom, ktorý Veľká lóža Pensylvánie vlastnila. Prvý chrám postavila na Chestnut Street v roku 1811, ten však v roku 1819 zničil požiar a v roku 1820 bol prestavaný.

V 50. rokoch 19. storočia dala postaviť nový chrám, opäť na Chestnut Street, ktorý bol slávnostne otvorený v roku 1855. Tento druhý chrám slúžil až do otvorenia súčasnej budovy v roku 1873, kedy bol predaný.

Súčasný Masonský chrám vo Philadelphii

V roku 1867, s cieľom postaviť súčasný chrám, vyhlásila Veľká lóža Pensylvánie architektonickú súťaž, v ktorej zvíťazil projekt mladého architekta Jamesa Hamiltona Windrima (1840 – 1919). Navrhovaná budova sa niesla v normanskom románskom štýle, keďže novostredoveký sloh bol v tom čase veľmi obľúbený.

Základný kameň (vážiaci celých 10 ton) bol slávnostne položený na deň svätého Jána (24. júna) 1868. Ceremónii predsedal veľmajster Richard Vaux, ktorý pri tejto príležitosti použil obradnú murársku lyžicu, ktorou George Washington v roku 1793 položil základný kameň Kapitolu.

Budova bola otvorená v roku 1873 a interiérový dizajn bol v roku 1887 zverený nemeckému maliarovi a interiérovému architektovi Georgovi Herzogovi (1851 – 1920), ktorému trvalo pätnásť rokov vytvoriť tieto jedinečné svety. Masonský chrám vo Philadelphii tak zahŕňa sedem chrámov v odlišných štýloch: egyptský, iónsky, korintský, rímsky, renesančný… nájdete tu aj tanečnú sálu a banketovú sálu.

Rímsky chrám

Masonský chrám vo Philadelphii, zapísaný do národného dedičstva od roku 1971, je otvorený verejnosti na komentované prehliadky a banketové sály si možno prenajať na súkromné podujatia, ako sú svadby. Napriek tomu zostáva oficiálnym sídlom Veľkej lóže Pensylvánie a 28 lóží z Philadelphie sa delí o jeho sedem chrámov pri svojich rituálnych prácach.