Viac ako 12 rokov sa venuje slobodomurárskym symbolom, šperkom a rituálnym predmetom a pozná ich históriu aj remeselné spracovanie do detailov.
Pôvod mozaikovej dlažby a jej názvu
Mozaiková dlažba, v angličtine známa ako “Square Pavement” alebo “Mosaic Pavement”, sa objavuje v starých škótskych a anglických slobodomurárskych katechizmoch. Najstaršie zmienky nájdeme v rukopisoch “Edinburgh Register House” (1696) a “Chetwode Crawley” (1700), ktoré opisujú zvyklosti slobodomurárstva v Škótsku v 17. storočí. Neskôr sa s ňou stretávame v mnohých anglických, škótskych a írskych rukopisoch či odhaleniach (“Dumfries č. 4”, okolo roku 1710; “Trinity College, Dublin”, 1711; “A Mason’s Confession”, okolo roku 1727; “Wilkinson”, 1727; “Masonry Dissected”, 1730…).
Tieto dokumenty neopisujú, čo je mozaiková dlažba ani na čo slúži, s výnimkou dvoch z nich, ktoré nám dávajú kľúč k tomuto symbolu: “A Mason’s Confession” a rukopis “Wilkinson”. Podľa týchto dvoch dokumentov (prvý je škótsky, druhý anglický) slúžila mozaiková dlažba majstrovi na kreslenie plánov. V našom predchádzajúcom článku o lóžovom koberci sme už pripomenuli, že pôvodne sa plány kreslili priamo na podlahu miestnosti, kde murári pracovali. Tvrdenia v “A Mason’s Confession” a rukopise “Wilkinson” teda len spresňujú toto využitie: ak je mozaiková dlažba štvorcovaná, je to preto, aby sa nákres dal ľahko preniesť do väčšieho meradla pomocou väčšej siete. Mozaiková dlažba bola teda pôvodne skutočným operačným nástrojom, nie symbolickým či dekoratívnym motívom.
Prečo však názov mozaiková dlažba? Najprv treba poznamenať, že toto pomenovanie je pomerne neskoré, keďže staré dokumenty hovoria len o “Square Pavement”, čo možno preložiť ako štvorcová dlažba alebo dlažba podľa uholníka. Názov “Mosaick [sic] Pavement” sa objavuje až v roku 1727 v rukopise “Wilkinson”, po ktorom nasledovalo “Masonry Dissected” z roku 1730. Keďže tieto dva dokumenty jasne vychádzajú z tradície Veľkej lóže z roku 1717 (alebo pravdepodobnejšie 1721), možno vyvodiť, že tento termín pochádza z tradície “Moderných”.
Čo však znamená? Je slovo “mozaiková” použité v zmysle niečoho, čo súvisí s Mojžišovým zákonom? Zdá sa, že skôr pochádza zo stredovekej latinčiny “mosaicus”, čo je transformácia klasického latinského “musivus”, odvodeného z gréckeho “mouseios”, vzťahujúceho sa k Múzam, teda “božstvám”, ktoré vládnu rôznym umeniam. Nie je prekvapujúce, že tento termín prijalo moderné slobodomurárstvo, ktoré vzniklo v čase, keď boli intelektuálne elity sýtené grécko-rímskou antikou.
Význam mozaikovej dlažby
V modernom slobodomurárstve stratila mozaiková dlažba svoj význam operačného nástroja a ponechala si len symbolický charakter. V čase, ktorý sa nám nepodarilo presne určiť, nadobudla podobu šachovnice, kde sa striedajú čierne a biele polia. Stáva sa tak obrazom stvoreného sveta, poznačeného dualitou. Symbol mozaikovej dlažby sa tak spája s ostatnými symbolmi duality v lóži (dva stĺpy, Slnko a Mesiac, poludnie a sever), s tým rozdielom, že v sebe obsahuje oba póly, ktoré sú neoddeliteľne spojené. Celá zložitosť reality sa v nej vyjadruje: svetlo a tma, život a smrť, dobro a zlo, pokrok a úpadok…
Toto prelínanie čiernej a bielej pripomína čínsky symbol Jin a Jang, ktorý sa tiež snaží zachytiť realitu sveta v pojmoch duality. Čínsky model je však zaoblený a zobrazuje striedanie čiernej a bielej ako neustály pohyb, podobný vode alebo vetru, v ktorom treba neustále hľadať rovnováhu prostredníctvom pohybu.
Mozaiková dlažba je vo svojom znázornení duality radikálnejšia. Polia sú jasne ohraničené a zdajú sa byť odolnejšie voči pohybu. Je na pozorovateľovi, aby urobil rozhodnutie, vytýčil si vlastnú cestu a dokázal dualitu sublimovať prostredníctvom ternárneho princípu.
Ak mozaiková dlažba skutočne predstavuje svet v jeho permanentnej dualite, možno sa pýtať, prečo je v kontinentálnom slobodomurárstve takmer zakázané po nej chodiť? Nie je v tom istá nekonzistentnosť? Žijeme v tomto svete, kde sme podrobení dualite: prečo by sme mali v lóži považovať zobrazenie sveta za posvätné samo osebe? Úlohou slobodomurára je posvätiť svet duality objavením tretieho prvku, a aby to urobil, musí do tohto sveta vstúpiť, a to aj rituálne.
Koľko polí má mať mozaiková dlažba?
Počet polí mozaikovej dlažby bude mať samozrejme symbolický význam a možno zvážiť rôzne možnosti. Mnohé lóže zdieľajú rovnaké chrámy, ktoré sú často zariadené natrvalo. V niektorých prípadoch je preto ťažké vybrať si mozaikovú dlažbu, ktorú by sme chceli používať. Ak je však mozaiková dlažba zobrazená na lóžovom koberci, čo je často prípad, lóže majú slobodu zvoliť si formu, ktorá má pre ne najväčší zmysel.
Aké sú rôzne možnosti? Poznáme tri, z ktorých všetky majú relevantný význam. Nevylučujú sa a jedna lóža môže dokonca používať všetky tri, ako uvidíte.
Prvá možnosť je symbolicky najjednoduchšia: 8 x 8 = 64 polí. 64 je kocka čísla 4, čo je číslo stvoreného sveta, charakterizovaného štyrmi živlami, štyrmi svetovými stranami, štyrmi ročnými obdobiami atď. Ako kocka čísla 4 predstavuje 64 trojrozmerný svet, materiálny svet, ktorý poznáme a v ktorom sa pohybujeme. Mozaiková dlažba so 64 poľami je teda len opisná: symbolizuje svet tak, ako ho vnímame, bez interpretácie. Bolo by rozumné umiestniť ju na lóžový koberec prvého stupňa: učeň si uvedomuje seba samého a svet v jeho dualite, ale ešte nemá geometrické vedomosti, ktoré by mu umožnili pochopiť svet a konať v ňom.
Nasledujúce dve možnosti už predpokladajú geometrické znalosti.
Mozaiková dlažba postavená podľa zlatého rezu: 5 x 8 = 40 polí. Keďže zlatý rez je pomer, možno navrhnúť aj iné modely, ktoré zachovávajú rovnaký pomer a nachádzajú sa vo Fibonacciho postupnosti (0-1-1-2-3-5-8-13-21-34-33-55-89…): možno teda uvažovať o dlažbe 3 x 5, 8 x 13, 13 x 21 atď. Výhodou dlažby 5 x 8 je, že dáva 40 polí. 40 je dôležité číslo v židovsko-kresťanskej tradícii, je to číslo čakania, ale aj času potrebného na duchovnú skúsenosť (40 rokov, ktoré strávil izraelský ľud na púšti, 40 dní Ježišovho pokušenia). Na základe zlatého rezu, ktorý tovariš objavuje v Žiarivej hviezde, by mozaiková dlažba 5 x 8 mohla vhodne figurovať na lóžovom koberci druhého stupňa.
Napokon mozaiková dlažba založená na Pytagorovej vete: 9 x 12 = 108 polí. Aj tu možno uvažovať o iných modeloch, ktoré zachovávajú pomer 3-4-5 pytagorovského pravouhlého trojuholníka: 3 x 4, 6 x 8, 12 x 16. Najzaujímavejšia je však podľa nás 9 x 12 = 108, pretože tieto tri čísla sú bohaté na význam. Číslo 9, štvorec čísla 3, sa v slobodomurárstve často objavuje od stupňa majstra. Je to najmä počet úderov batérie stupňa a počet majstrov, ktorí sa vydali hľadať Hiramove pozostatky. 12 je hlavné číslo židovsko-kresťanskej tradície, symbolizujúce plnosť a naplnenie (12 izraelských kmeňov, 12 apoštolov). Symbolika čísla 108 k nám prichádza skôr z Indie. Symbolizuje naplnenie, oslobodenie, koniec iniciačnej cesty. Hlavní hinduistickí bohovia, rovnako ako Budha, majú 108 mien, existuje 108 upanišád, 108 ásan (pozícií) v joge, 108 korálikov na budhistickom ruženci, 108 vášní v budhizme… Z budhistického hľadiska symbolizuje 108 dosiahnutie samádhi (sústredenia, t. j. najvyššej úrovne vedomia v meditácii) po prekonaní 108 vášní. Práve na lóžovom koberci tretieho stupňa by mohla figurovať mozaiková dlažba 9 x 12 = 108, pretože majster prechádza symbolickou smrťou, aby prekonal vášne reprezentované tromi zlými tovarišmi.
