Murárska lyžica: politický symbol? – Slobodomurársky obchod

Lucia Szabóová
Viac ako 12 rokov sa venuje slobodomurárskym symbolom, šperkom a rituálnym predmetom a pozná ich históriu aj remeselné spracovanie do detailov.

Takmer úplná absencia murárskej lyžice v starých slobodomurárskych dokumentoch

Je zaujímavé, že v najstarších známych škótskych alebo anglických slobodomurárskych dokumentoch, ktoré siahajú od konca 17. storočia až do 30. rokov 18. storočia, nenájdeme takmer žiadnu zmienku o murárskej lyžici. Dokonca aj diela ako “Masonry Dissected” od Samuela Pritcharda (1730) či “Three Distinct Knocks” (1760) používanie murárskej lyžice úplne ignorujú. Najviac sa o nej dočítame v historickom rozprávaní rukopisu “Dumfries nº 4” (okolo roku 1710), avšak bez akéhokoľvek symbolického či rituálneho významu. Jediný spis, “The Grand Mystery Laid Open” (1726), uvádza, že slobodomurári používajú dva nástroje: kladivo na oddeľovanie a murársku lyžicu na spájanie. K tomuto veľmi zvláštnemu dokumentu sa ešte vrátime.

Podobná situácia panovala aj na kontinente. Vo Francúzsku, v širšom frankofónnom kultúrnom priestore, ako aj v Nemecku, murárska lyžica v rituáloch a odhaleniach pred rokom 1744 chýbala. A aj po tomto dátume ju väčšina rituálov naďalej ignorovala, napríklad Rituál vojvodu z Chartres (1784), Rituál markíza de Gages (1763), rituály Prísnej templárskej observancie či Francúzsky rítus (1785/1801)…

Objavenie sa murárskej lyžice vo francúzskych rituáloch

Prvá zmienka o murárskej lyžici sa nachádza vo veľmi zvláštnom spise z roku 1744 s názvom “Le Parfait Maçon” (Dokonalý murár), ktorý odhaľuje tajomstvá učňov, tovarišov, majstrov a škótskych murárov nezvyčajným spôsobom, ktorý sa výrazne líši od všetkých známych rituálov. V tomto rituáli nosí ctihodný majster na svojom náhrdelníku uholník a murársku lyžicu; po zložení prísahy novým učňom vezme murársku lyžicu, ktorou predstiera miešanie malty v koryte, a následne ňou prejde po perách učňa, aby ich symbolicky zapečatil. K tomuto rituálu, ktorý nám možno odhaľuje pôvod používania murárskej lyžice v slobodomurárstve, sa ešte vrátime.

O rok neskôr iný spis, “Le Sceau Rompu” (Zlomená pečať), ktorý je inak v súlade so známymi slobodomurárskymi zvyklosťami, spomína murársku lyžicu vo svojom všeobecnom predstavení slobodomurárstva, tentoraz ju však spája s mečom. Ide o jasnú narážku na stupeň Rytiera Orientu, ktorý pracuje v jednej ruke s mečom a v druhej s murárskou lyžicou a ktorý sa objavil v 40. rokoch 18. storočia.

Okolo roku 1745 rukopis Luquet (jeden z dvoch najstarších slobodomurárskych rituálnych rukopisov vo francúzštine, ktoré sa nám zachovali) robí z murárskej lyžice spojenej s mečom erb slobodomurárov. Viditeľne sa pritom odvoláva na prejav rytiera Ramsaya z roku 1736, ktorý odvodzoval pôvod slobodomurárstva od križiackych výprav a rytierov sv. Jána z Jeruzalema. Ďalej v rituáli je murárska lyžica vykreslená ako nástroj, ktorý umožňuje zakryť chyby bratov.

Okolo roku 1778 zaviedol Jean-Baptiste Willermoz murársku lyžicu medzi tri pohyblivé kusy nábytku (spolu s kružidlom a kladivom) v inštrukcii prvého stupňa Obnoveného škótskeho rítu, pričom spresnil, že „slúži slobodomurárom na stavbu chrámov Cnosti“.

Až od roku 1887 pridáva Francúzsky rítus praktizovaný vo Veľkom orientu Francúzska murársku lyžicu k nástrojom, s ktorými budúci tovariš vykonáva svojich päť symbolických ciest, a umiestňuje ju na stôl ctihodného majstra v troch symbolických stupňoch.

Vo vysokých stupňoch REAA sa murárska lyžica objavuje tiež niekoľkokrát, predovšetkým u Rytiera Orientu (III. rád Francúzskeho rítu, 15. stupeň Starého a prijatého škótskeho rítu) a v príbuzných anglosaských stupňoch (írske Knight Masons, škótski Red Cross Knights…). Nájdeme ju aj v Royal Arch, ktorý je takisto spojený s legendou o znovuvybudovaní Chrámu Zorobábelom, a je všadeprítomná na slobodomurárskych ozdobách a emblémoch Cryptic Degrees, sérii štyroch stupňov amerického pôvodu, ktoré sú však rozšírené vo všetkých anglosaských krajinách.

Murárska lyžica: znak menšinového slobodomurárskeho prúdu?

Murárska lyžica zjavne nepatrí do symbolického korpusu starého slobodomurárstva. Ako teda vysvetliť jej objavenie sa vo francúzskych rituáloch okolo roku 1745? Zdá sa, že tento výskyt súvisí s rozkvetom vysokých stupňov, najmä Rytiera Orientu, prvého rytierskeho vysokého stupňa. Hlavnými symbolmi tohto stupňa sú meč a murárska lyžica, čo nadväzuje na biblické texty, ktoré tvoria základ legendy tohto stupňa. Tie hovoria, že stavitelia, ktorí prestavovali Jeruzalem, pracovali jednou rukou a v druhej niesli zbraň, a ďalej spresňujú, že všetci nosili meč pri boku (Nehemiáš 4, 17-18).

V biblickom texte sa však o murárskej lyžici nepíše. Prečo teda vybrať tento nástroj a nie iný? Pravdepodobne preto, že murárska lyžica už bola známa menšinovej časti slobodomurárstva, ako to dosvedčujú “The Grand Mystery Laid Open” z roku 1726 a “Le Parfait Maçon” z roku 1744. Ale kto môže byť touto časťou slobodomurárstva?

Murárska lyžica: znak jakobínskeho zhromaždenia?

Sme zvyknutí na myšlienku, že slobodomurárstvo 18. storočia bolo rozdelené na dva prúdy: Moderných a Starých. Podľa niektorých autorov (vrátane Jana Snoeka) však existoval tretí prúd, označovaný ako Harodim alebo Heredom, ktorý predstavoval jakobínske slobodomurárstvo – teda tých, ktorí zostali verní dynastii Stuartovcov po Slávnej revolúcii v roku 1688. Podľa Jana Snoeka nie je veľmi zvláštny spis “Le Parfait Maçon” z roku 1744, ktorý by sme na prvý pohľad mohli považovať za obyčajnú paródiu, ničím iným než odrazom zvyklostí tohto jakobínskeho slobodomurárstva, rozšíreného vo Francúzsku mnohými anglickými, škótskymi a írskymi exulantmi, ktorí tam žili.

Vieme, že jakobíni zohrali úlohu pri vzniku a rozvoji takzvaných škótskych vysokých stupňov, najmä Rytiera Orientu, ktorého východiskovým bodom bol zrejme Ramsayov prejav – sám Ramsay bol jakobín. Zorobábel, kráľovského pôvodu, v exile v Babylone, ktorému kráľ Kýros povolil ísť prestavať jeruzalemský Chrám, môže byť len alegóriou stuartovského pretendenta v exile v Saint-Germain-en-Laye, ktorému francúzsky kráľ pomáha získať späť anglický trón. V 40. rokoch 18. storočia išlo o Karola Eduarda, „Mladého pretendenta“, ktorý sa v roku 1745 s francúzskou pomocou vylodil v Škótsku a postavil armádu, ktorá bola rozdrvená v bitke pri Cullodene v roku 1746.

Je teda murárska lyžica jakobínskym slobodomurárskym symbolom? Je to pravdepodobné. Vráťme sa k jedinému starému anglickému textu, ktorý spomína murársku lyžicu: “The Grand Mystery Laid Open” z roku 1726. Rovnako ako “Le Parfait Maçon” z roku 1744, aj tento zvláštny dokument sa najčastejšie považuje za paródiu. Obsahuje absurdné alebo nepatričné slová, ako napríklad Layla Illalah, ktorý je uvedený ako prvý slobodomurár a ktorý nie je ničím iným než transliteráciou moslimského vyznania viery (Niet boha okrem Boha). Nemohlo by však ísť o kódovaný dokument? Kladivo, ktoré oddeľuje, nie je Viliam Oranžský, ktorý zosadil Jakuba II. a dynastiu Hannoversovcov, ktorá bola následne nastolená? A murárska lyžica, ktorá spája, nie sú exilovaní Stuartovci, ktorí zhromažďujú svojich prívržencov v Saint-Germain-en-Laye? V tomto spise sa lóža nazýva Lóža sv. Jána, ale spresňuje sa, že sv. Ján je kráľ, pretože je kráľom všetkých kresťanských lóží. Nebola by to narážka na oddanosť Stuartovcov katolicizmu?

A v “Le Parfait Maçon”, ktorého opísané zvyklosti by mohli byť jakobínskeho pôvodu, sa murárska lyžica používa na zapečatenie pier učňa. Čo by bolo prirodzenejšie, ak máme do činenia s jakobínskymi sprisahancami? A rukopis Luquet (ktorého narážky na rytiera Ramsaya môžu naznačovať jakobínske sklony) nám okrem toho hovorí, že murárska lyžica slúži na maskovanie chýb bratov. Chyby – alebo by sme mali skôr rozumieť tajomstvá? Nebolo by slobodomurárske tajomstvo v tomto prípade zdvojené iným tajomstvom, tentoraz politickým?

Nebolo by preto prekvapujúce, keby murárska lyžica bola pôvodne akýmsi znamením zhromaždenia jakobínskych slobodomurárov a keby stupeň Rytiera Orientu bol metaforou politického projektu exilovaných Stuartovcov. To by vysvetľovalo, prečo sa anglosaské ekvivalenty francúzskeho Rytiera Orientu vyvinuli najprv v Írsku (Knight Masons) a potom v Škótsku (Red Cross Knights), keďže Írsko a Škótsko poskytli veľkú časť jakobínskych kontingentov.