Zástera: tradícia a odovzdávanie – Slobodomurársky obchod

Lucia Szabóová
Viac ako 12 rokov sa venuje slobodomurárskym symbolom, šperkom a rituálnym predmetom a pozná ich históriu aj remeselné spracovanie do detailov.

Murárska zástera, operatívne dedičstvo?

Podobne ako rukavice, o ktorých sme už hovorili, aj zástera je v prvom rade ochranným odevom používaným v mnohých remeslách. Nie je preto prekvapujúce, že sa stala súčasťou murárskeho príslušenstva. Murárska zástera však nemala vždy taký význam, aký má v slobodomurárstve dnes, a jej používanie operatívnymi murármi a kamenármi zďaleka nebolo samozrejmosťou.

Stredoveké ilustrácie a iluminácie zobrazujúce staviteľov len zriedka ukazujú, že by mali na sebe zástery. A “Old Charges” (Staré povinnosti, zbierky predpisov operatívnych murárov spísané medzi 14. a 18. storočím) sa o nich vôbec nezmieňujú. Vo Francúzsku sa o nich cechy takmer nezmieňujú a od renesancie cechov v 19. storočí nosia symbolickú zásteru len farbiari.

Dokumenty, ktoré opisujú zvyky “Murárskeho slova” (proto-slobodomurárstvo, ktoré sa objavilo v Škótsku začiatkom 17. storočia) a prvého anglického špekulatívneho slobodomurárstva 17. storočia, sa o zásterách takisto nezmieňujú. Najstarší opis prijatia anglického slobodomurára, ktorý nájdeme v diele “Natural History of Staffordshire” od Roberta Plota (1686), spomína rukavice, ale nie murársku zásteru. A v každom prípade, najstaršie známe murárske zástery pochádzajú až z 18. storočia.

Z toho vyplýva jasný záver. Zástera bola skutočne používaná operatívnymi murármi pri výkone určitých úloh. Zdá sa však, že táto zástera nemala rituálne, čestné ani symbolické využitie, ani nebola predmetom slávnostného odovzdania počas ceremónie prijatia nového murára. A je to logické. Ak máme veriť starým dokumentom, trvalo najmenej tri roky práce, kým bol niekto prijatý za učňa. Nový učeň teda zástere pri svojom prijatí neobjavil, nosil ju už mnohokrát predtým. Odkiaľ sa teda vzala murárska zástera ako špecifická rituálna ozdoba slobodomurára?

Murárska zástera, vynález moderného slobodomurárstva

Viaceré historické indície naznačujú, že nosenie symbolickej zástery počas murárskych prác je vynálezom moderného slobodomurárstva, teda slobodomurárstva iniciovaného Veľkou lóžou v Londýne, založenou podľa oficiálnej tradície v roku 1717, no pravdepodobnejšie v roku 1721.

Prvá zmienka o rituálnom použití murárskej zástery sa objavuje v roku 1723 v symbolickom katechizme, ktorý sa zvykne nazývať “A Mason’s Examination”. Pre našu tému je dôležitý najmä kontext zverejnenia tohto dokumentu. Tento katechizmus bol priložený k otvorenému listu, ktorý anglický slobodomurár, rozhorčený rituálnymi inováciami Veľkej lóže v Londýne, uverejnil 13. apríla 1723 v periodiku “The Flying Post, or the Post Master”. Autor listu uvádza, že “členovia [lóží] nebudú v pokušení, ako blázni alebo deti, prezrádzať lekcie a pokyny dané ich majstrami a dozorcami”, a následne zverejňuje tento katechizmus, aby ilustroval zlomyseľnosť inovátorov. To znamená, že pre slobodomurára verného starým zvykom anglického špekulatívneho slobodomurárstva obsah tohto katechizmu nebol autenticky slobodomurársky, a preto mohol byť zverejnený bez porušenia prísahy. Čo však tento katechizmus spomína? Že pred prijatím za slobodomurára daroval prijímaný všetkým prítomným pánske a dámske rukavice, ako aj kožené zástery.

Prítomnosť rituálnej murárskej zástery je teda pravdepodobne súčasťou inovácií, proti ktorým autor nášho listu vystupoval a ktoré sa preto cítil slobodný zverejniť. Zvyšok katechizmu opisuje mnohé slobodomurárske tajomstvá, ktoré sa nám zdajú úplne správne, ale v skutočnosti sú veľmi ovplyvnené škótskymi zvykmi (slová Maughbin, Boaz a Jakin). To by naznačovalo, že “Moderní” z Veľkej lóže v Londýne prijali všetky alebo časť škótskych zvykov (pravdepodobne pod vplyvom osobností, ako bol Anderson) a že táto forma slobodomurárstva sa úplne líšila od zvykov starého anglického špekulatívneho slobodomurárstva, o ktorom v skutočnosti nevieme takmer nič. Pochádza teda murárska zástera zo Škótska, aj keď sa o nej zriedkavé písomné svedectvá škótskeho slobodomurárstva 17. storočia nezmieňujú? Je to možné, hoci to nemožno tvrdiť s istotou. Sme však skôr naklonení myšlienke, že nie všetky prírastky Veľkej lóže v Londýne boli výpožičkami zo škótskej slobodomurárskej tradície, ale že niektoré boli skutočnými inováciami, medzi ktoré možno patrí aj používanie murárskej zástery.

Mimochodom, slávny list z roku 1723 prináša indíciu v prospech založenia Veľkej lóže v Londýne v roku 1721 a nie 1717. Rozhorčovať sa nad novinkou, ktorá má len dva roky, je pochopiteľné. Informácie v tej dobe cirkulovali pomalšie a nevieme, kde autor listu sídlil. Ale ak Veľká lóža vznikla v roku 1717, nemožno sa nečudovať päťročnému oneskoreniu pri vyjadrení nesúhlasu!

Odkaz murárskej zástery

Po roku 1723 všetky anglické “Moderné” pramene spomínajú murársku zásteru, počnúc dielom “Masonry Dissected” od Samuela Pritcharda, vydaným v roku 1730. Podobne aj na kontinente, kam sa slobodomurárstvo Veľkej lóže v Londýne rozšírilo od 20. rokov 18. storočia. Dva najstaršie rukopisné rituály vo francúzskom jazyku (Bernský rukopis a Luquetov rukopis) poznajú používanie murárskej zástery a platí to aj pre všetky odhalenia zo 40. až 60. rokov 18. storočia.

Tieto zdroje sa však týkajú len tradície Veľkej lóže “Moderných” a lóží založených z ich podnetu na kontinente. Čo však anglickí slobodomurári, ktorí zostali verní starým zvykom a ktorí sa v roku 1751 nakoniec sformovali do konkurenčnej Veľkej lóže, zvanej “Starí”? Treba konštatovať, že v 50. rokoch 18. storočia, keď sa v tomto bode pravdepodobne zosúladili s “Modernými”, používali aj murárske zástery, ako o tom svedčia napríklad ilustrácie zobrazujúce Laurencea Dermotta (dušu Veľkej lóže “Starých” a autora ich Ústav, “Ahiman Rezon”) oblečeného v murárskej zástere. A odhalenie “The Three Distinct Knocks” z roku 1760, ktoré odhaľuje rituál lóže “Staršej” tradície, takisto spomína murársku zásteru.

Hoci ju na začiatku pravdepodobne nepoužívali všetci slobodomurári, murárska zástera sa univerzálne presadila a stala sa jedným z najcharakteristickejších znakov slobodomurára na celom svete.