Viac ako 12 rokov sa venuje slobodomurárskym symbolom, šperkom a rituálnym predmetom a pozná ich históriu aj remeselné spracovanie do detailov.
Olovnica alebo kolmica?
Niektoré slobodomurárske rituály hovoria skôr o olovnici než o kolmici, no nejde úplne o ten istý nástroj. Olovnica je väčších rozmerov a používa sa na meranie zvislosti dôležitých konštrukcií, ako sú steny alebo piliere; kolmica, ktorá je menšia, umiestňuje olovnicu do dreveného rámu (v slobodomurárstve zvyčajne v tvare oblúka) a slúži na meranie zvislosti menších objektov, napríklad opracovaného kameňa.
Princíp oboch nástrojov však zostáva rovnaký: oba slúžia na overenie zvislosti a fungujú na základe gravitácie (jeden z významov pripisovaných písmenu G v niektorých slobodomurárskych rituáloch Francúzskeho rítu). V starých anglických slobodomurárskych katechizmoch z 18. storočia sa kolmica často spomína, no vždy v spojení s ďalšími dvoma nástrojmi: vodováhou a uholníkom. Tieto tri nástroje vymedzujú správny trojrozmerný priestor, v ktorom sa slobodomurár nachádza: uholník na zemi označuje obdĺžnikovú základňu objemu, ktorého vertikálnu a horizontálnu presnosť zaručuje kolmica a vodováha. Staré slobodomurárske rituály tiež spresňujú, že slobodomurárske znamenia sa vykonávajú pomocou uholníka, kolmice a vodováhy, čo je pravda: chodidlá sú umiestnené do uholníka, telo je vzpriamené podľa kolmice a vodováha usmerňuje pohyb paží.
Zvislosť v slobodomurárstve
Zvislosť naznačená kolmicou nie je len technickým údajom potrebným pre staviteľské umenie, ale nadobúda iný rozmer, keď sa spojí s prácou, ktorú učni vykonávajú pod pozorným vedením druhého dozorcu. Závažie pripevnené na šnúre kolmice smeruje neochvejne k stredu Zeme a pripomína tak prácu introspekcie, ktorá je prvou úlohou učňa (a ktorá, samozrejme, zostáva nevyhnutnou pre slobodomurárov všetkých stupňov).
Kolmica teda pripomína, že predtým, než bol prijatý za slobodomurára, učeň zostúpil do vnútra Zeme počas svojho času izolácie v komore rozjímania a zhmotňuje heslo V.I.T.R.I.O.L. (Visita interiorem terrae rectificandoque invenies occultum lapidem – Navštív vnútro Zeme a nápravou nájdeš skrytý kameň), ktoré sa v tejto komore nachádza v mnohých slobodomurárskych rítoch. Slobodomurár je pozvaný vydať sa na cestu objavovania samého seba v tých najtajomnejších hĺbkach, nie egocentrickým spôsobom, ale preto, aby sa otvoril svetu a ostatným.
Pretože olovnica kolmice má dva konce: jeden je ťahaný k stredu Zeme tiažou olova, zatiaľ čo druhý zostáva zavesený v tom, čo by sme mohli nazvať Nebo. Ak je slobodomurár pozvaný zostúpiť do srdca Zeme, je to preto, aby z neho lepšie vystúpil a dosiahol Nebo. „Poznaj sám seba a poznáš vesmír a bohov,“ hlásal ako iniciačný program delfský chrám a slobodomurári sa ním prirodzene inšpirovali.
Čínska tradícia ako zdroj inšpirácie
Kolmica nám ukazuje orientáciu v priestore, na ktorú sa v slobodomurárstve niekedy trochu zabúda, keďže sa uprednostňuje najmä dvojrozmerná orientácia štyroch svetových strán. Zmienka o zenite a nadire, ktoré označujú vertikálny rozmer, sa síce objavuje v inštrukciách a niekedy aj v rituáli otvárania prác, no často nie je nijako zvlášť skúmaná ani využívaná.
Čínska duchovná tradícia je však na to veľmi pozorná a mohla by slobodomurárom poskytnúť nanajvýš zaujímavé podnety na zamyslenie. Hoci je tam vesmír opisovaný v pojmoch „desať smerov“ (štyri svetové strany, štyri medzismerové body a zvislá os smerom nahor a nadol), osobitný dôraz sa kladie na zvislosť, chápanú ako základ čísla tri.
Ideogram znamenajúci tri predstavuje tri vodorovné čiary, z ktorých prostredná je kratšia. Spodná čiara predstavuje Zem, horná Nebo a stredná, kratšia čiara symbolizuje Človeka, miesto stretnutia Neba a Zeme. Človek je tak spojovacím článkom medzi Nebom a Zemou, je v napätí medzi týmito dvoma realitami a vždy sa snaží zosúladiť, aby konal (alebo skôr „nekonal“, ako by povedali Číňania) v súlade s Univerzálnym zákonom. Preto je východiskovým postojom všetkých foriem vnútorných bojových umení (ako Taiji Quan) alebo psychosomatických cvičení, ako je Qi Gong, dokonalá zvislosť: chodidlá pri sebe a zakorenené v Zemi, chrbtica napnutá smerom k Nebu, brada mierne zasunutá, akoby neviditeľná niť ťahala cvičiaceho z temena hlavy. Takto stojac je Človek na svojom mieste vo vesmíre a z tejto pozície môže začať rozvíjať svoj pohyb, ktorý, ak je v súlade s Univerzálnym zákonom, bude označovaný ako „nekonanie“. Pozor však, „nekonanie“ neznamená nič nerobiť, ale konať v súlade s Tao, Univerzálnym zákonom. Naopak, akékoľvek neusporiadané konanie založené na egu bude označované ako „konanie“.
