Viac ako 12 rokov sa venuje slobodomurárskym symbolom, šperkom a rituálnym predmetom a pozná ich históriu aj remeselné spracovanie do detailov.
Pierre Brossolette pred vojnou
Pierre Brossolette sa narodil v Paríži 23. júna 1903. Jeho otec Léon bol inšpektorom základného školstva v Paríži a jeho matka Jeanne bola dcérou Francisqua Viala, ktorý sa v roku 1919 stal generálnym inšpektorom verejného školstva a v roku 1924 riaditeľom stredného školstva. V takomto prostredí bolo vzdelanie samozrejme vysoko cenené a dokonca aj obe Pierrove sestry získali titul agrégée, čo bolo v tom čase u žien pomerne zriedkavé. Pierre skončil ako najlepší vo svojom ročníku na École Normale Supérieure v roku 1922 a druhý v agrégácii z dejepisu a geografie. Po absolvovaní vyššej vojenskej prípravy počas štúdia na École Normale Supérieure si splnil vojenské povinnosti a v roku 1925 bol povýšený na poručíka v zálohe.
V roku 1926 sa oženil s Gilberte Bruel (1905 – 2004), ktorá sa v roku 1946 stala prvou ženou senátorkou vo Francúzsku. Mali dve deti, Anne a Claudea, ktorý bol oficiálne známy pod menom Claude Pierre-Brossolette (1928 – 2017) a v rokoch 1974 až 1976 pôsobil ako generálny tajomník úradu prezidenta republiky, neskôr ako bankár.
Zásnuby Pierra Brossoletta a Gilberte Bruel
Pierre Brossolette sa následne vrhol na žurnalistiku a písal do viacerých ľavicových novín. Taktiež vstúpil do Ligy za ľudské práva a Medzinárodnej ligy proti antisemitizmu. Dňa 22. januára 1927 (podľa niektorých zdrojov 23. apríla) bol prijatý do lóže Émile Zola patriacej pod Veľkú lóžu Francúzska a neskôr pokračoval vo vysokých stupňoch REAA (Škótsky obrad starý a prijatý) v rámci Najvyššej rady Francúzska. V roku 1937 sa stal členom lóže L’Aurore Sociale na Orientu v Troyes, ktorá patrila pod Veľký Orient Francúzska. Až do vypuknutia vojny bol veľmi aktívnym slobodomurárom.
Už od roku 1929 sa aktívne angažoval v politike vstupom do SFIO (Francúzska sekcia Robotníckej internacionály, ktorá sa stala hlavnou zložkou Socialistickej strany založenej v roku 1969). V parlamentných voľbách v roku 1936 kandidoval pod zástavou Ľudového frontu, ale nebol zvolený. Hoci začínal na pacifistických pozíciách, zmenil názor vzhľadom na vojnové ambície hitlerovského režimu. Otvorene kritizoval Mníchovskú dohodu z roku 1938 a v januári 1939 bol prepustený z rozhlasu PTT. Obchod
Pierre Brossolette počas vojny
V roku 1939 bol Pierre Brossolette mobilizovaný v hodnosti poručíka a neskôr povýšený na kapitána. Počas nemeckej ofenzívy v roku 1940 umožnil svojej jednotke ustúpiť v poriadku a s výzbrojou, za čo získal Vojnový kríž.
Už v zime 1940 – 1941 sa pripojil k sieti Musée de l’Homme, jednému z prvých odbojových hnutí organizovaných v okupovanej zóne. Následne sa podieľal na vytvorení ďalších dvoch sietí, Libération-Nord a Civilnej a vojenskej organizácie (OCM). Spolu s manželkou kúpil v Paríži kníhkupectvo, ktoré slúžilo ako poštová schránka a miesto stretnutí pre odboj.
V noci z 27. na 28. apríla 1942 Brossolette tajne odletel do Londýna, aby sa ako zástupca odboja stretol s generálom de Gaullom. Priniesol so sebou množstvo informácií veľmi užitočných pre Slobodné Francúzsko. Požiadal o návrat do Francúzska, aby mohol získať rôzne politické osobnosti pre vec Slobodného Francúzska. Podarilo sa mu to, keď do Londýna priviedol dve osobnosti zo SFIO, ale prekvapivo aj Charlesa Vallina (1903 – 1948), bývalého stúpenca Maurrasa a člena katolíckej pravice, ktorý najprv prisahal vernosť vichystickému režimu. Práve spoločne sa Brossolette a Vallin 29. septembra 1942 oficiálne pripojili k Slobodným francúzskym silám.
Falošný občiansky preukaz Pierra Brossoletta
V spojení s plukovníkom Passym (André Dewavrin, 1911 – 1998, šéf spravodajskej služby Slobodného Francúzska) sa Brossolette stal prostredníkom medzi odbojom v severnej zóne a Londýnom, podobne ako túto úlohu pre južnú zónu plnil Jean Moulin (1899 – 1943).
Po druhom zoskoku padákom do Francúzska 27. januára 1943 sa Brossolettovi podarilo, nie bez ťažkostí, zjednotiť odbojové hnutia v severnej zóne v rámci CCZN (Koordinačný výbor severnej zóny). Tento výbor, založený 26. marca 1943, bol dôležitým krokom na ceste k zjednoteniu všetkých odbojových hnutí zo severu a juhu v rámci Národnej rady odboja (CNR), ktorú 27. mája 1943 ustanovil Jean Moulin.
Po návrate do Londýna bol Brossolette 18. júna 1943 jedným z rečníkov na výročnej ceremónii Výzvy z 18. júna, ktorá sa konala v Albert Hall. A 13. augusta sa pripojil k de Gaullovi v Alžíri, odkiaľ odišiel na svoju poslednú misiu do Francúzska. Jeho úlohou bolo reorganizovať odboj, ktorý trpel nefunkčnosťou.
Zatknutie a smrť Pierra Brossoletta
Práve po skončení tejto poslednej misie, po niekoľkých neúspešných pokusoch o exfiltráciu, bol Brossolette vo februári 1944 zatknutý nemeckou armádou na bretónskom pobreží. Bol väznený v Kommandantur v Rennes, kým ho 16. marca 1944 neidentifikovala SD (Sicherheitsdienst, spravodajská služba SS). Brossolette bol následne prevezený do sídla gestapa v Paríži, rovnako ako Émile Bollaert (1890 – 1978), ďalší vodca odboja zatknutý spolu s ním.
Obaja muži boli dva dni mučení a 22. marca 1944, využijúc nepozornosť strážnika, Brossolette vyskočil z okna. Ťažko zranený bol prevezený do nemocnice Salpêtrière, kde okolo 22. hodiny zomrel. Neprehovoril a jediné meno, ktoré svojim mučiteľom prezradil, bolo jeho vlastné. Bol spopolnený 24. marca 1944 a jeho popol bol uložený na cintoríne Père Lachaise v Paríži.
Človek sa neubráni porovnaniu tragického konca Pierra Brossoletta so smrťou Hirama, ako nám ju vykresľuje slobodomurárska legenda: obaja radšej zomreli, než by zradili tajomstvo, ktoré držali.
Odkaz Pierra Brossoletta
Po oslobodení bol Pierre Brossolette nespochybniteľne najväčšou postavou odboja. Napokon však dali prednosť Jeanovi Moulinovi, ktorý bol tiež mučený gestapom a zomrel v júli 1943 počas prevozu do Nemecka. Práve popol Jeana Moulina sa generál de Gaulle, vtedajší prezident republiky, rozhodol v roku 1964 preniesť do Panteónu. Prečo došlo k tomuto relatívnemu zatieneniu pamiatky Pierra Brossoletta? Z viacerých dôvodov skôr politického charakteru. Moc chcela vytvoriť mýtický príbeh o oslobodení a chcela podporiť myšlienku jediného vodcu vnútorného odboja, ktorý by bol protiváhou vodcu odboja v Londýne, teda generála de Gaulla. Ale prečo Moulin a nie Brossolette? Brossolette bol nepochybne príliš naľavo a predovšetkým si vždy želal držať politické strany, ktoré považoval za zodpovedné za porážku v roku 1940, mimo odbojových hnutí, zatiaľ čo Moulin sa s nimi veľmi dobre zžil. Možno predpokladať, že niektorí stranícki lídri si voči nemu zachovali určitú nevraživosť.
Pierre Brossolette pred emblémom Slobodného Francúzska
Pierre Brossolette bol napriek tomu uctený v celom Francúzsku a takmer 500 ulíc nesie jeho meno po celej krajine, rovnako ako niekoľko verejných vzdelávacích inštitúcií. Slobodomurárstvo nezostalo pozadu, keďže dve lóže nesú jeho meno: Lóža Pierre Brossolette-Compagnon de la Libération Veľkej lóže Francúzska a lóža Pierre Brossolette-Terre des Hommes Veľkého Orientu Francúzska. Veľká lóža tiež pomenovala svoj kruh verejných prednášok Condorcet-Brossolette a v roku 2014 pokrstila svoj Veľký chrám na Rue Puteaux v Paríži ako Chrám Pierra Brossoletta.
