Viac ako 12 rokov sa venuje slobodomurárskym symbolom, šperkom a rituálnym predmetom a pozná ich históriu aj remeselné spracovanie do detailov.
Pojem „Planche“ v slobodomurárstve
Vo francúzsky hovoriacom slobodomurárstve „Planche“ (doska) neoznačuje len prednášku, ktorú musí slobodomurár predniesť pred lóžou. Tento termín sa všeobecnejšie používa na označenie akéhokoľvek písomného dokumentu, najmä úradnej povahy. Pozvánka na zhromaždenie je teda „Planche de convocation“ (pozývacia doska), vyšetrovacia správa o kandidátovi je „Planche d’enquête“ (vyšetrovacia doska) a zápisnica zo zasadnutia sa často označuje ako „Planche tracée“ (vykreslená doska).
Používanie týchto výrazov samozrejme vychádza z operatívneho nástroja, ktorý sa často spomína v slobodomurárskych rituáloch a je zobrazený na kobercoch lóže: „Planche à tracer“ (rysovacia doska). Tento nástroj sa pripisuje stupňu Majstra, pretože Majster je povolaný kresliť plány stavby. Prečo sa však používa slovo „doska“ na označenie povrchu, na ktorom sa kreslia plány? Pretože pôvodne sa plány kreslili priamo na zem, v prístrešku alebo kôlni, ktorej podlahu tvorili dosky. Rysovacia doska bola teda pôvodne rysovacou podlahou. Jej ozvenu nájdeme v starých slobodomurárskych rituáloch, ktoré vyžadovali, aby bol obraz lóže (ktorý sa neskôr stal kobercom) nakreslený kriedou v strede lóže a na konci prác zmazaný. Anglosaské slobodomurárstvo mimochodom stále nazýva tento obraz lóže „Tracing Board“, teda rysovacia doska.
Planche ako prednáška
Vo svojom praktickom slobodomurárskom živote sa slobodomurár stretáva najmä s dvoma druhmi „Planches“. S „Planches“ rečníka a s tými, ktoré sú povolaní vypracovať on a jeho bratia. V oboch prípadoch ide o prejavy alebo prednášky.
„Planches“ rečníka môžu byť „príležitostné“. Označujú prejavy prednesené pri osobitnej príležitosti: po prijatí nového učňa, tovariša alebo majstra, pri príležitosti slnovratových slávností, inštalácie nového ctihodného majstra, smútočného zasadnutia alebo návštevy hodnostára… Najčastejšie tieto texty píše sám rečník, ale niektoré rituály vyžadujú prednesenie predpísanej „Planche“, najmä po ceremónii prijatia do troch stupňov. V niektorých lóžach je rečník vyzvaný, aby predniesol „Planche“ na každom zasadnutí, pričom téma je zvyčajne voľná.
Všeobecné používanie rečníckych „Planches“ počas prác siaha do 19. storočia. V 18. storočí rečník predniesol prejav v lóži len pri príležitosti prijatia nového učňa, a to bolo v podstate všetko. Ostatné prejavy boli vyhradené pre banket, ktorý tradične nasledoval po prácach v lóži a počas ktorého sa ujali slova rôzni funkcionári, nielen rečník.
Pokiaľ ide o „Planches“ bratov a sestier, zvyky sa môžu líšiť podľa lóží a obediencií. V niektorých lóžach sa „planche“ (píše) veľa, v iných len minimum! Sú to predovšetkým učni a tovariši, ktorí píšu, čo umožňuje lóži merať ich pokrok. Dve „Planches“ za slobodomurársky rok sa zdajú byť dobrým tempom, ak chce človek napredovať. A v mnohých lóžach sa očakáva špecifická „Planche“ pred prechodom do druhého a následne tretieho stupňa.
Majstri už zvyčajne nie sú povinní predkladať „Planches“, čo je veľká škoda. Našťastie poznáme lóže, kde majstri pokračujú v písaní, a to nielen v treťom stupni. Práca na napredovaní každého slobodomurára by sa nemala skončiť získaním stupňa majstra, práve naopak. „Planche“ je náročné cvičenie, ktoré pomáha živiť osobný rozvoj.
Aj tu platí, že používanie „Planche“ nesiaha ďalej ako do 19. storočia a týka sa najmä francúzsky hovoriaceho slobodomurárstva. V ňom slobodomurárska práca pozostáva v podstate z čítania „Planche“ a následnej diskusie, zatiaľ čo v anglosaskej slobodomurárskej tradícii práca spočíva hlavne v praktizovaní rituálu. Prípadné prednášky sa tam konajú počas banketu, v súlade so starými zvykmi.
Obavy z „Planche“
Mnohí slobodomurári pociťujú skutočné obavy pri pomyslení na to, že musia napísať a následne verejne prečítať „Planche“. Mnohé knihy a webové stránky poskytujú často veľmi rozumné rady začínajúcim „Plancheurs“ (pisateľom), ako aj starým harcovníkom. Nebudeme nahrádzať tieto návody, ale skôr priblížime nastavenie mysle, v ktorom sa „Planche“ pripravuje.
„Planche“ musí byť predovšetkým osobná. Cieľom nie je vedecká práca, nejde o to, aby ste tému spracovali vyčerpávajúcim spôsobom alebo aby ste zažiarili. Iste, výskum, ktorý je základom „Planche“, musí byť seriózny a rigorózny, ale v žiadnom prípade nejde o predvádzanie abstraktných teoretických vedomostí. Na čo by to bolo? Ste učňom tri mesiace a tvrdíte napríklad, že dokážete vysvetliť slobodomurárske kladivo a dláto bratovi alebo sestre, ktorí majú dvadsaťročnú prax? Okrem nafúknutia vlastného ega tým nič nezískate!
Dôležité pre vás aj pre lóžu je integrovať symboly a urobiť s nimi niečo vo svojom živote. Nie je to čisté a abstraktné poznanie symbolov, čo vás posunie vpred. Je to oveľa viac vaša schopnosť aplikovať ich transformačnú silu na vašu vlastnú existenciu a vaše vnútorné mechanizmy. A práve to umožní vašim bratom a sestrám vidieť váš vývoj a tešiť sa z neho.
Preto neváhajte otvoriť sa, odhaliť sa, buďte niekedy odvážni vo svojich interpretáciách, nasledujte to, čo vám diktuje srdce, nielen rozum. Ale predovšetkým sa vyhnite kopírovaniu existujúcich „Planches“ (na internete je ich plno): je to nielen intelektuálne nečestné, ale predovšetkým je to znak lenivosti a nezáujmu o skutočnú prácu na sebe, ktorú nám slobodomurárstvo ponúka. Ste Hrubý kameň, ktorý sa musíte naučiť opracovať, aby ste mohli stavať Chrám ľudstva so svojimi bratmi a sestrami, tak prosím, nestavajte z prefabrikovaných materiálov!
A čo sloveso „plancher“?
Sloveso „plancher“ v zmysle podrobiť sa intelektuálnej práci je dobre známe vo svete profánnych, kde sa hojne používa. Mohlo by toto sloveso, ktoré sa objavilo v 20. storočí, pochádzať zo slobodomurárstva? Bolo by lákavé si to myslieť. Bohužiaľ, priamy pôvod tohto slovesa nie je slobodomurársky, ale školský. Pochádza z „planche“ v školskom slangu 19. storočia, čo označovalo tabuľu. „Plancher“ najprv znamenalo „robiť skúšku, byť skúšaný (učiteľom)“ a rozšírením „venovať sa intelektuálnej a študijnej práci“.
