Pôvod a vývoj palice
Palica je pravdepodobne jedným z najstarších ľudských vynálezov, ak nie vôbec tým najstarším. Pôvodne išlo o jednoduchú palicu, tento „nástroj“ mal rôzne využitie: vďaka nej bolo možné dosiahnuť na predmety mimo dosahu ruky, slúžila ako opora pri chôdzi a, samozrejme, používala sa aj ako zbraň.
Ako predĺženie ruky, alebo prípadne falický symbol, sa palica čoskoro stala vonkajším znakom moci. V hrobke Tutanchamóna sa našlo najmenej tridsať palíc, z ktorých niektoré sú pozlátené a zahnuté, podobne ako moderné palice. Skromná palica sa zjavne stala predmetom prestíže hodným kráľa, kňaza alebo vojenského veliteľa. Takto sa palica, štylizovaná a niekedy skrátená, mohla stať kráľovským žezlom, biskupskou berlou alebo maršalskou palicou.

Tutanchamónove palice
V novšej dobe zažila palica skutočný rozmach v 17. storočí, kedy sa v dlhej forme stala výsadou kráľov a šľachticov. Dodávala noblesu a prestíž samotnému aktu prechádzky. Používanie palice sa rozšírilo v 19. storočí, kedy sa stala módnym doplnkom meštianstva, rovnako ako klobúk a rukavice. Palica však zostala aj zbraňou, o čom svedčia kordové palice a šerm palicou, ktorý vo Francúzsku prekvital od polovice 19. storočia.
Palica, samozrejme, zostala aj úžitkovým predmetom určeným na podporu chôdze starších alebo chorých osôb. Takmer výlučne v tejto podobe pretrvala v druhej polovici 20. storočia, hoci niekoľkí excentrici ju naďalej používali ako módny doplnok.
Palica v slobodomurárstve
Ako sme videli, používanie palice v Európe nabralo dôležitý smer v 17. storočí, teda v období, kedy vznikalo prvé anglické špekulatívne slobodomurárstvo. Boli prví slobodomurári, a možno ešte viac slobodomurári 18. storočia, inšpirovaní palicou používanou šľachtou? Ak si spomenieme, že nosenie klobúka a meča v lóži bolo vo francúzskom slobodomurárstve spôsobom, ako potvrdiť rovnosť medzi šľachticmi a mešťanmi, nemožno vylúčiť, že palica slobodomurárov zaujala a umožnila im dodať obradom slávnostný ráz. Vzhľadom na to, že palica sa používa výlučne rituálnym spôsobom na zdôraznenie pohybov v lóži, človek by bol v pokušení myslieť si, že nemá inú funkciu než dodať obradom dôstojnosť.
Existuje však, samozrejme, aj iný dôvod prítomnosti palice v slobodomurárstve, tentoraz symbolický. Palica nie je len obyčajným ceremoniálnym doplnkom, znakom sociálneho statusu alebo zbraňou, je to aj nástroj operatívnych murárov. Stredoveké ilustrácie často zobrazujú staviteľov držiacich dlhú palicu, okrem iných nástrojov, ako sú kružidlo a uholník.
Táto palica bola meracím nástrojom nazývaným „Staviteľská miera“ alebo „Quine“, pretože obsahovala päť základných mier používaných v tej dobe: dlaň, piaď, stopu a lakeť. Každá miera bola označená ryskou, alebo bol nástroj tvorený piatimi kĺbovými časťami, ako to robíme dnes pri skladacom metri. Týmto mieram boli v rôznych regiónoch pripisované rôzne hodnoty, ale tu je príklad vyjadrený v centimetroch:
Dlaň: 6,74 – Piaď: 12,36 – Rozpätie: 20 – Stopa: 32,36 – Lakeť: 52,36. Celkovo to dáva palicu s dĺžkou 124,72 cm.

Kĺbová miera
Výhodou tejto miery je, že umožňovala prakticky využívať proporcie Zlatého rezu bez znalosti algebraickej hodnoty fí (1,618). Ak sčítate dlaň a piaď, získate rozpätie; piaď a rozpätie, získate stopu; rozpätie a stopu, získate lakeť. Je to Fibonacciho postupnosť. A ak vydelíte mieru tou, ktorá jej predchádza (napríklad lakeť stopou), vždy získate 1,618. Vyskúšajte to s hodnotami z príkladu vyššie, uvidíte sami. Krásny príklad praktických vedomostí stredovekých staviteľov!
Palicu nachádzame aj u tovarišov (Compagnons du Devoir), ktorí si nepochybne zachovali komplexnejšie chápanie palice než slobodomurári. U nich si palica zachováva svoj symbolický význam, ale slúži aj ako palica na chôdzu a obranná zbraň.
Palica má v slobodomurárstve určite svoje miesto a palica Majstra ceremónií je nesmelou reminiscenciou na dôležitosť, ktorú tento nástroj mohol mať u starých staviteľov. Bolo by žiaduce, aby jej operatívne využitie bolo v rituáloch a slobodomurárskych inštrukciách otvorenejšie vysvetlené.



