Viac ako 12 rokov sa venuje slobodomurárskym symbolom, šperkom a rituálnym predmetom a pozná ich históriu aj remeselné spracovanie do detailov.
Prvý záhadný výskyt slova MB
Prvá zmienka o majstrovskom slove sa nachádza v rukopise „Sloane“ č. 3329, ktorý pochádza približne z roku 1700, no niektorí autori (ako napríklad reverend Woodford, ktorý rukopis publikoval v roku 1872) ho považujú za kópiu oveľa staršieho dokumentu, ktorý by mohol siahať až do roku 1640.
Pôvod tohto dokumentu je neistý. Hovorí sa v ňom o operatívnych „slobodomurároch“ (Freemasons), čo naznačuje anglický pôvod. Mnohé prvky však svedčia o vplyve škótskeho murárstva: slová J a B, ako aj tituly „Interprintices“ (učni) a „Fellow craftes“ (tovariši) sú jasne škótskeho pôvodu. Tento rukopis je nepochybne kľúčovým svedectvom o prvotnom anglickom špekulatívnom slobodomurárstve, ktoré si vypožičalo formy zo škótskeho murárstva.
To, čo nás v tomto dokumente dnes zaujíma, je tvrdenie, že okrem slov J a B existuje pre majstrov ďalšie slovo, ktoré sa odovzdáva počas dotyku, ktorý sa veľmi podobá na dnešných päť bodov majstrovstva. Týmto slovom je MAHABYN, ktorého význam nie je uvedený. Všimnime si, že ani MAHA, ani BYN sa nedajú vysvetliť v ranej novovekej angličtine (Early Modern English), ktorou sa hovorilo medzi 16. a 18. storočím. Naopak, BYN je dobre doložené v škótskej angličtine (Scots English, ktorou sa hovorilo v škótskych nížinách a v Ulsteri) pod rôznymi pravopismi (ban, bane, bin, byn, bean, been…) s významom kosť (v angličtine „bone“). Škótsky pôvod slova MAHABYN je teda viac než pravdepodobný, no nevysvetľuje slovo MAHA. A o akej kosti to hovoríme? Počkajme si na viac informácií…
Slovo MB medzi rokmi 1710 a 1730
V rukopisoch a odhaleniach z rokov 1710 až 1730 nachádzame rôzne podoby slova MB, ktoré nám možno pomôžu lepšie pochopiť slovo MAHABYN.
Rukopis „Trinity College“ (1711) uvádza MATCHPIN; „A Mason’s Examination“ (1723) uvádza MAUGHBIN; „The Whole Institutions of Free-masons opened“ (1725) spomína MAGBOE; Pritchardov „Masonry Dissected“ (1730) nám predstavuje slovo MB Moderného rítu, teda MACHBENAH, čo by znamenalo „Architekt je zasiahnutý“ a jasne odkazuje na Hiramovu legendu. Najvýznamnejšiu stopu však treba hľadať v rukopise „Graham“ (1726), ktorý samotné slovo neuvádza, ale zdôvodňuje ho výrazom MARROW IN THIS BONE („V tejto kosti je špik“).
V tom je kosť!
Kľúč k slovu MAHABYN sme teda našli v „Grahame“ z roku 1726. Ide skutočne o kosť (BYN v škótskej angličtine), čo sa zdá byť potvrdené podobou, ktorú MAHABYN nakoniec v angličtine nadobudol: MAHABONE, z ktorého sa v Starom a prijatom škótskom ríte stalo MOABON.
Čo však s MAHA, ktoré neexistuje ani v angličtine, ani v škótskej angličtine? Označuje špik (MARROW), o ktorom hovorí „Graham“? Aby sme v tom mali jasno, vráťme sa k obsahu „Grahama“. Spojenie MARROW IN THIS BONE sa dáva do súvislosti s legendou, ktorá predchádza tú Hiramovu, ale týka sa Noema.
Noe zomrel bez toho, aby stihol zveriť svoje tajomstvo svojim trom synom. Nejde tu o vraždu, len o smrť považovanú za predčasnú. Traja bratia sa vydajú k otcovmu hrobu v nádeji, že tam nájdu nejakú stopu. Cestou sa dohodnú, že ak sa im nepodarí nájsť skutočné tajomstvo, prvá vec, ktorú objavia, im bude slúžiť ako tajomstvo.
Keď našli otcovo rozložené telo, pokúsili sa ho uchopiť za prst, zápästie a lakeť, ale kĺby sa oddelili. Potom sa ho pokúsili zdvihnúť tak, že sa postavili noha k nohe, koleno ku kolenu, hruď k hrudi, líce k lícu a ruka na chrbát. Keďže nevedeli, čo ďalej, telo položili. Prvý z bratov vtedy povedal: „V tejto kosti je špik“, druhý: „Je to suchá kosť“ a tretí: „Páchne“. A „Graham“ uzatvára: „Dohodli sa, že tomu dajú meno, ktoré je v slobodomurárstve známe dodnes.“
Ak veríme „Grahamovi“, slovo MB by bolo zhrnutím tohto objavu. BYN je skutočne kosť, ale čo znamená MAHA? „A Mason’s Examination“ z roku 1723 nám prichádza na pomoc so svojím MAUGHBIN.
Noemova archa
Naša hypotéza je, že prvá časť slova (MAHA alebo MAUGH) nie je angličtina ani škótska angličtina, ale pokus o vyslovenie hebrejského slova pre špik: MOaCH (CH je hrdelné, ako španielske jota). Podoba MAUGHBIN, ktorú prijalo „A Mason’s Examination“, to zdá sa potvrdzuje: vysloviť MOaCH v škótskej angličtine znamená viac-menej povedať MAUGH, čo sa mimochodom môže písať aj ako Moach alebo Moch. A maugh/moach/moch označuje niečo vlhké, v hnilobnom stave.
Podoba MAUGHBIN tak dáva dokonalý zmysel: spája dva pojmy prítomné v Noemovej legende z „Grahama“: špik v kosti a zápach hniloby. Kombináciou škótskej angličtiny a hebrejčiny možno MAUGHBIN interpretovať ako „špik v kosti“ a „hnijúca kosť“.
A hoci je „A Mason’s Examination“ anglický dokument, MAUGHBIN potvrdzuje škótsky pôvod majstrovského slova. Slovná hra medzi škótskou angličtinou a hebrejčinou nám tiež dovoľuje predpokladať, že medzi starými škótskymi murármi boli znalci hebrejčiny, pravdepodobne protestantskí pastori, pretože katolícki kňazi hebrejčinu zvyčajne neovládali. Nič prekvapujúce, ak poznáme úlohu, ktorú pastori Désaguliers a Anderson neskôr zohrali pri zrode Veľkej lóže v Londýne.
Čo MATCHPIN a MAGBOE?
Tieto dva varianty, ktoré ponúka rukopis „Trinity College“ z roku 1711 a odhalenie „The Whole Institutions of Free-masons opened“ z roku 1725, našu hypotézu nevyvracajú.
Začnime s MATCHPIN, ktorý nájdeme v „Trinity College“. Ide o jednoduchú skomoleninu MAUGHBIN? Keby sme poznali pôvod tohto rukopisu, vedeli by sme sa vyjadriť ľahšie. Murárska terminológia, ktorú používa, je anglická, nie škótska, ale skutočnosť, že rukopis sa nachádza v Dubline, nemusí nutne znamenať, že je írskeho pôvodu. Je to náznak slova v MP/MB odlišného od MAHABYN/MAUGHBIN, ktoré existovalo súbežne v Írsku alebo v Anglicku? MATCH by mohlo znamenať „rovný“ a PIN by označovalo kovový hrot…
Hypotéza o skomolení MAUGHBIN sa však zdá byť najpravdepodobnejšia. Vychádzajme z predpokladu, že slobodomurárske tajomstvá sú primárne ústnou tradíciou. Slovo vyslovené Škótom v škótskej angličtine mohol Angličan alebo Ír zle počuť a zle pochopiť, a následne ho chybne zopakovať. Hrdelný zvuk CH v ranej novovekej angličtine (ani v tej súčasnej) neexistuje a mohol byť zle reprodukovaný.
Ak predpokladáme písomný prenos, môže nastať rovnaký problém. MAUGH nie je pre Angličana ťažké vysloviť, ale ak narazí na škótsky pravopis MOACH alebo MOCH, bude ho vedieť vysloviť? Nebude mať CH tendenciu zmeniť sa na TCH? A prečo by sa -BIN zmenilo na -PIN? TCH je neznelá palato-alveolárna afrikáta, po ktorej bude mať tendenciu nasledovať neznelá bilabiálna okluzíva (P) skôr než znelá bilabiálna okluzíva (B). Môžete to skúsiť sami: vyslovte rýchlo Matchpin a Matchbin a uvidíte, ktorá podoba sa presadí prirodzenejšie. Nemôžeme to síce dokázať, ale zdá sa nám vysoko pravdepodobné, že MATCHPIN je skomoleninou MAUGHBIN.
Pokiaľ ide o slovo MAGBOE, ktoré nám prináša „The Whole Institutions of Free-masons opened“ z roku 1725, aj v ňom možno vidieť skomoleninu MAHABYN/MAUGHBIN. Vieme, že u Angličanov sa MAHABYN zachovalo v podobe MAHABONE. BOE by mohlo byť skomoleninou BONE. A MAG by mohlo pochádzať priamo z MAHA alebo z hypotetickej medzipodoby MAUGHBONE, ktorá mohla existovať. V každom prípade, MAHABONE vyslovené rýchlo v angličtine môže znieť ako MAGBOE, najmä ak hovoriaci zle artikuluje.
Okrem toho treba pripomenúť, že „The Whole Institutions of Free-masons opened“ je tlačené odhalenie, nie rukopis. Autor pravdepodobne nie je slobodomurár a možno zle prečítal rukopisný dokument, ktorý reprodukuje. Alebo si môžeme predstaviť tlačovú chybu, pri ktorej vypadlo N zo slova BONE.
Prvá podoba slova MB a pôvod majstrovského stupňa
Prvá podoba slova MB bola zrejme MAHABYN/MAUGHBIN a bola škótskeho pôvodu. Neskôr sa anglicizovala na MAHABONE. Toto slovo, ktoré evokuje kosť a hnilobu, sa zdá byť vhodné pre Noemovu legendu, ktorú poznáme z jediného anglického rukopisu, „Grahama“ z roku 1726, ktorý nám k nemu zjavne dáva kľúč.
Podobne ako „Sloane“ č. 3329, ktorý je prvým rukopisom spomínajúcim slovo MAHABYN, je „Graham“ anglický dokument, ktorý nesie stopy škótskeho vplyvu. Hoci je lóža opísaná ako tvorená „majstrami“ (Masters) a „tovarišmi“ (Fellows) (čo je anglická terminológia), ďalej nachádzame dve zmienky o „Fellow craft“, čo je typicky škótsky titul.
Hoci sa všeobecne uznáva, že majstrovský stupeň zaviedla Veľká lóža v Londýne („Moderní“) okolo roku 1730, zdá sa, že prvá podoba tohto stupňa, škótskeho pôvodu a založená na noemovskej legende, mohla v Škótsku existovať od dátumu, ktorý nie je možné určiť. Tento stupeň bol zrejme známy niektorým anglickým slobodomurárom okolo roku 1700, ale pravdepodobne už dlhšie, ak prijmeme hypotézu, že „Sloane“ č. 3329 vychádza z originálu datovaného najneskôr do roku 1640.
Prečo teda nachádzame tak málo stôp, okrem týchto niekoľkých náznakov? Nepochybne preto, že škótski murári a anglickí slobodomurári 17. storočia skutočne dodržiavali svoje prísahy mlčanlivosti. Najstarší známy rukopis škótskeho murárskeho katechizmu („Edinburgh Register House“) pochádza až z roku 1696, zatiaľ čo murárstvo „slova murára“ sa v Škótsku objavuje okolo roku 1600. A pred rokom 1700 nemáme k dispozícii žiadny ekvivalentný anglický rukopis. Nad murárskymi zvykmi 17. storočia teda visia veľké otázniky.
Možno tiež vysloviť hypotézu, že tento stupeň nebol známy všetkým lóžam a nie všetci slobodomurári k nemu mali prístup, podobne ako je to dnes pri vysokých stupňoch. Existencia tohto stupňa bola možno tajomstvom pre väčšinu slobodomurárov.
Keď sa teda dozvieme, že „Starí“ (Ancients), ktorí si v roku 1753 založili vlastnú Veľkú lóžu, vyčítali „Moderným“, že zmenili staré rituály a zaviedli majstrovský stupeň, môžeme predpokladať, že im nešlo o myšlienku tretieho stupňa ako takú. To, čo nepochybne spochybňovali, bolo, že tento stupeň sa udeľoval bez rozdielu všetkým slobodomurárom pomocou rituálu založeného na novej legende, ktorú neuznávali alebo ktorú považovali za plagiát skutočnej legendy.
MACHBENAH „Moderných“
Slovo MACHBENAH (ktoré sa vo Francúzsku stane MACBÉNAC), ktoré sa prvýkrát objavilo v „Masonry Dissected“ Samuela Pritcharda v roku 1730, je majstrovským slovom „Moderných“, teda Veľkej lóže v Londýne z roku 1717 (alebo skôr 1721). Môže znamenať „Architekt je zasiahnutý“ a dokonale zodpovedá dramatike majstrovského stupňa, ktorá sa u „Moderných“ točí okolo Hiramovej vraždy a objavenia jeho tela deviatimi majstrami.
Rozhodnutie majstrov vziať si za tajomstvo prvé slovo vyslovené pri objavení Hiramovho tela, rozpad kĺbov jeho údov pri prvých pokusoch uchopiť ho, jeho zdvihnutie pomocou piatich bodov majstrovstva a prítomnosť slova MB nevyhnutne pripomínajú Noemovu legendu, ktorú uvádza „Graham“.
Príbeh je však dramatickejší, pretože došlo k vražde. Majstrovský stupeň tak nadobúda morálnejšiu konotáciu: pranierujú sa Hiramovi vrahovia, symbolizujúci ľudské vášne, a vyzdvihuje sa Hiram za to, že si svoje tajomstvo zachoval až do smrti.
Vražda na stredovekom stavenisku
Tým sa však výrazne zužuje univerzalita tajomstva, ktoré sa stáva tajomstvom majstrov murárov, zatiaľ čo Noemov príbeh nás stavia pred tajomstvo človeka, ktorého Veľký architekt vesmíru vyvolil za otca nového ľudstva, regenerovaného po potope. Noemovo tajomstvo je Pôvodná tradícia, alebo, ako hovorí judaizmus, prvé a univerzálne náboženstvo pred Zmluvou uzavretou s Abrahámom a neskôr potvrdenou s Mojžišom. To predsa len zachádza ďalej než profesionálne tajomstvo murárov! Pretože nezabúdajme, slová troch stupňov učňa, tovariša a majstra slúžili, podľa slov samotnej Hiramovej legendy, len na to, aby každý dostal mzdu zodpovedajúcu svojmu stupňu. Vyžaduje si to veľké úsilie o spiritualizáciu a symbolizáciu, aby sme z toho vyvodili niečo vyššie, zatiaľ čo Noemovo tajomstvo bolo v podstate duchovnej povahy.
Odkiaľ sa teda vzala táto Hiramova legenda, ktorá si vyžadovala nové slovo (ktoré však zostalo v MB)? Ako ju poznáme dnes, zdá sa, že ju vymysleli „Moderní“, ale nepochybne má korene v starých legendách staviteľov, podľa ktorých bol stavbyvedúci zavraždený, ako je to v prípade majstra Jacquesa vo francúzskom tovarišstve. Možno zmienka o kamennej koryte, v ktorom odpočíva majster, ktorú nájdeme v rukopise „Dumfries“ č. 4, je ozvenou takejto legendy, ktorá mohla kolovať v niektorých anglických lóžach v 17. a 18. storočí súbežne s Noemovou legendou.
Zmierenie dvoch MB
Malo slobodomurárstvo zostať rozdelené kvôli tretiemu stupňu a slovu, ktoré ho charakterizuje? Určite nie. Vieme, že „Starí“ nakoniec tiež prijali majstrovský stupeň založený na Hiramovej legende a že obe súperiace Veľké lóže sa nakoniec v roku 1813 spojili a vytvorili Spojenú veľkú lóžu Anglicka. Slovo MACHBENAH „Moderných“ však zaniklo v prospech MAHABONE „Starých“ a prežilo len vo Francúzsku a kontinentálnej Európe.
Napriek tomu možno pozorovať určitú priepustnosť medzi oboma systémami, a to už dávno pred zmierením. Slovo MACHBENAH v rituáloch (najmä vo Francúzsku) často znamená „telo opúšťa kosti“, čo naznačuje, že myšlienka kosti obsiahnutá v MAHABYN/MAUGHBIN bola „Moderným“ známa. A predovšetkým, druhé vydanie Andersonových Konštitúcií (1738), teistickejšie než vydanie z roku 1723, explicitne stavia slobodomurárstvo pod patronát Noema, čím robí zo slobodomurárov „pravých Noachidov“.
Postava Noema, ktorá sa stala ochrannou figúrou slobodomurárstva ako celku, však z rituálov symbolických lóží nezmizla, ale zostala obmedzená na vysoké stupne alebo vedľajšie stupne, ako je Nautonier Kráľovskej archy alebo Pruský rytier, či Noachita (vysoké stupne REAA – Starý a prijatý škótsky rítus).
