Rád Červeného kríža Konštantínovho

Lucia Szabóová
Viac ako 12 rokov sa venuje slobodomurárskym symbolom, šperkom a rituálnym predmetom a pozná ich históriu aj remeselné spracovanie do detailov.

Rád Červeného kríža Konštantínovho v rámci rytierskeho slobodomurárstva

Je známe, že slobodomurárske nadšenie pre rytierske hodnosti siaha až k slávnemu prejavu Michela de Ramsayho, z ktorého poznáme dve verzie (1736 a 1737). Tento prejav explicitne spájal slobodomurárstvo s križiackymi výpravami, počas ktorých mali križiacki rytieri skrývať svoju vieru pod symbolmi slobodomurárstva. Záujem vyvolaný touto legendou sa veľmi rýchlo orientoval najmä na templárov, ktorých tragický osud podnecoval predstavivosť a naznačoval, že boli držiteľmi nejakého bájneho tajomstva. Nezaostávajú však ani maltézski rytieri, s ktorými sa stretávame v ríte York.

Rád Červeného kríža Konštantínovho čerpá inšpiráciu z oveľa menej známeho a menej prestížneho rádu: Posvätného a vojenského konštantínovského rádu sv. Juraja, o ktorého existencii väčšina ľudí, musíme priznať, ani netuší. Tento rád založili okolo roku 1520 v Benátkach bratia Angelovci, pochádzajúci z albánskej šľachtickej rodiny, ktorá utiekla z Konštantínopolu po jeho dobytí Turkami v roku 1453. Rád bol pápežom uznaný v roku 1545 a dedičné veľmajstrovstvo patrilo rodine Komnénovcov, významnému byzantskému šľachtickému rodu, z ktorého pochádzalo niekoľko východných cisárov. Po rôznych dynastických zmenách sa rád napokon stal čestným rádom bourbonsko-sicílskeho domu, kde je v súčasnosti rozdelený na dve vetvy.

Tento rád, ktorý je v dejinách rytierskych rádov v konečnom dôsledku vedľajší, stavia na legende, podľa ktorej ho mal založiť samotný cisár Konštantín po nájdení Svätého kríža, a mal by byť teda najstarším vojenským rádom kresťanstva. Keďže v Byzantskej ríši nikdy neexistoval žiadny náboženský a vojenský rád, ide len o legendu, ktorú neskôr prevzala slobodomurárska verzia rádu.

Pôvod Rádu Červeného kríža Konštantínovho

Slobodomurársky Rád Červeného kríža Konštantínovho vznikol v roku 1865 v Anglicku. Niekedy sa dočítame, že v Anglicku existoval už okolo roku 1780, ale vzhľadom na to, že existuje niekoľko starých stupňov s názvom Červený kríž (ako napríklad Rytieri Červeného kríža Babylonského, írsko-škótsky ekvivalent Rytiera Orientu), je ťažké sa vyjadriť. Osobne sa nám zdá málo pravdepodobné, že by taký anekdotický rytiersky rád, akým bol Konštantínovský rád sv. Juraja, mohol zaujať anglických slobodomurárov okolo roku 1780. Rád, ktorý poznáme dnes, však siaha do roku 1865, do obdobia rozmachu francúzskeho a anglického okultizmu, kedy bolo všetko dobré na založenie nových, často veľmi fantastických rádov.

Robert Wentworth Little

Rád Červeného kríža Konštantínovho teda založil v roku 1865 zvláštny človek, Robert Wentworth Little (1838–1878), ktorého mnohí neváhajú označiť za šarlatána a klamára. Narodil sa v Dubline v roku 1838, v roku 1855 emigroval do Anglicka, v roku 1861 bol prijatý za slobodomurára a bol veľmi aktívny v kapitulách Kráľovskej archy a murárstva značky (Mark Masonry). Krátko po sebe založil Rád Červeného kríža Konštantínovho (1865), Societas Rosicruciana in Anglia (1867), Starobylý a primitívny rítus Misraïm (1870, rozpustený v roku 1871) a Ancient Archaeological Order of Druids (1874). Nechávame na čitateľovi, aby posúdil túto meteorickú a plodnú kariéru, ktorej hlavné aktivity nestoja na žiadnych serióznych a overiteľných základoch.

Organizácia a legendy rádu

Rád Červeného kríža Konštantínovho má tri stupne (Rytier-murár, Kňaz-murár a Princ-murár) a dva pridané rády: Rád Svätého hrobu a Rád sv. Jána Evanjelistu. Šperk lóže prvých troch stupňov sú napodobeninami tých z Konštantínovského rádu sv. Juraja, čo potvrdzuje, že Little o nich vedel.

Legenda rádu ho spája s cisárom Konštantínom, ktorý ho mal založiť po víťazstve nad cisárom Maxentiom pri Milvijskom moste v roku 312. Podľa všeobecne prijatej legendy sa Konštantínovi pred bitkou zjavil Kristov monogram (Chrízma) a počul hlas, ktorý mu hovoril „In Hoc Signum Vinces“ – v tomto znamení zvíťazíš. Dal zhotoviť zástavu s Chrízmou (Labarum) a nechal si toto znamenie namaľovať na štíty svojich vojakov. Práve toto znamenie mu malo priniesť víťazstvo a nástup na cisársky stolec. Akú súvislosť má tento príbeh so slobodomurárstvom? Žiadnu, okrem toho, že legenda čítaná kandidátovi prvého stupňa uvádza, že Konštantín bol zasvätený do mystérií Collegia Artificium, rímskych remeselníckych kolégií, ktoré možno považovať za formu slobodomurárstva pred jeho vznikom.

Konštantín v bitke pri Milvijskom moste

Rád Svätého hrobu je pridružený k Rádu Červeného kríža Konštantínovho. Odkazuje na rytierov, ktorých v roku 1099 zorganizoval Godefroy z Bouillonu do milície poverenej ochranou Svätých miest. Legenda v rituáli nám však hovorí, že Rád Svätého hrobu v skutočnosti založila v roku 329 svätá Helena, matka cisára Konštantína, ktorá počas púte do Svätej zeme našla Svätý kríž.

Pokiaľ ide o Rád sv. Jána Evanjelistu, jeho legenda je pomerne neobratná. Začína sa tým, že cisár Julián Apostata nariadil prestavať Jeruzalemský chrám. Historicky je dokázané, že tento cisár sa v snahe postaviť sa proti rozvoju kresťanstva, ktoré v Ríme získalo občianske právo od roku 313, snažil podporovať staré kulty a nariadil prestavbu Jeruzalemského chrámu; stavba však bola po jeho smrti opustená. Legenda stupňa, čiastočne inšpirovaná legendou Kráľovskej archy, hovorí, že počas prác robotníci našli podzemnú klenbu, v ktorej ten, kto zostúpil, objavil knihu zabalenú v ľanovej látke – nebola to nič iné ako Jánovo evanjelium. Z tohto objavu rytieri vyvodili, že Boh si túto prestavbu neželal, keďže táto kniha prezentuje zničenie Chrámu ako božský dekrét.

Legenda o rytieroch sv. Jána Evanjelistu pokračuje pripomienkou, podobne ako v Ramsayho prejave, že slobodomurárstvo slúžilo križiackym rytierom na skrývanie ich tajomstiev. Ako príklad legenda ukazuje, že rozprávanie o Hiramovej smrti len symbolicky predstavovalo smrť Kristovu. Je to teda veľa mystérií, ktoré nakoniec vedú späť ku klasickej kresťanskej viere a predstieraniu objavenia Jánovho evanjelia, ktoré je pritom v lóži vystavené už od stupňa Učeň!

Rád Červeného kríža Konštantínovho a jeho dva pridružené rády tvoria veľmi zvláštny systém, ktorý nemá takmer žiadnu súdržnosť okrem uctievania úlohy cisára Konštantína a propagácie celkom klasickej a tradičnej formy kresťanstva. Možno sa legitímne pýtať na zmysel jeho prítomnosti medzi telesami pridruženými k slobodomurárstvu, pretože neprináša žiadny špecificky slobodomurársky prvok. Rituál rytierov sv. Jána Evanjelistu pritom ohlasuje odhalenie „konečných cieľov slobodomurárstva“: od toho sme však poriadne ďaleko!