Viac ako 12 rokov sa venuje slobodomurárskym symbolom, šperkom a rituálnym predmetom a pozná ich históriu aj remeselné spracovanie do detailov.
Spravodlivosť ako morálna cnosť
Slobodomurárstvo sa snaží ponúknuť svojim členom cestu morálneho a duchovného zdokonaľovania prostredníctvom praktizovania svojich iniciačných rituálov. Spravodlivosť je preto jednou z jeho trvalých priorít. Vo väčšine stupňov sa často stretávame s nabádaním k praktizovaniu cnosti a konaniu v súlade s morálkou. Niektoré stupne však spravodlivosť spomínajú explicitne.
V symbolických stupňoch je jediným slobodomurárskym rítom, ktorý robí zo spravodlivosti explicitnú tému iniciačného obradu, Rektifikovaný škótsky rítus. Po prijatí Svetla objaví nový Učeň slovo Spravodlivosť, a to v momente, keď sú proti nemu namierené meče Bratov. Ctihodný mu následne vysvetlí, že slobodomurár musí vždy kráčať cestou Spravodlivosti a že meče namierené na neho sú len obrazom výčitiek svedomia, ktoré by ho sužovali, ak by si nesplnil túto povinnosť Spravodlivosti. Prísnosť tejto Spravodlivosti je však zmiernená Milosrdenstvom, ktoré je novicovi predstavené s výzvou k umiernenosti pri súdení svojich blížnych. Spojením Milosrdenstva so Spravodlivosťou sa Rektifikovaný škótsky rítus približuje k významu hebrejského slova Tsedakah, ktoré znamená zároveň Spravodlivosť aj Láskavosť.
Stále v rámci symbolických stupňov sa Spravodlivosť objavuje v rituáli otvárania Rítu Misraïm (známeho ako Benátsky rítus z roku 1788) a Starobylého orientálneho rítu Memphis, tentoraz však spojená s Pravdou. Chrám, v ktorom slobodomurári pracujú, sa nazýva Chrám Pravdy a Spravodlivosti, pričom oba pojmy odkazujú na mytologickú postavu bohyne Maat, ktorú v slobodomurárstve symbolizuje Pravítko.
Práve vo vysokých stupňoch sa téma Spravodlivosti rozoberá najčastejšie. Je ústredná v stupňoch Zvolených, nazývaných aj stupne Pomsty (9., 10. a 11. stupeň Starobylého a prijatého škótskeho rítu, Tajný zvolený Francúzskeho rítu…): tieto stupne totiž opisujú misiu Majstrov zvolených na prenasledovanie Hiramových vrahov a ich potrestanie za spáchaný zločin. Slobodomurári týchto stupňov sú vyzvaní, aby prekonali pocit pomsty a objavili Spravodlivosť.
Spravodlivosť je takisto dominantnou témou Kadoša, vysokých stupňov Starobylého a prijatého škótskeho rítu (REAA), ktorý je zároveň stupňom Zvoleného. Pozadím tohto stupňa je tragický koniec Rádu templárov a Rytier Kadoš je vyzvaný, aby bránil Spravodlivosť proti akejkoľvek forme útlaku.
Obchod združuje diela venované slobodomurárskej etike a filozofii. Pozrieť kolekciu.
7. stupeň Starobylého a prijatého škótskeho rítu nám predstavuje iný aspekt Spravodlivosti. Jeho názov je Probošt a sudca a legenda stupňa nás učí, že na obnovenie poriadku a Spravodlivosti medzi robotníkmi Chrámu ustanovil Šalamún triedu Harodim, držiteľov Zlatého kľúča otvárajúceho schránku obsahujúcu Hiramovo srdce. Tento stupeň potvrdzuje nevyhnutnosť Spravodlivosti pri fungovaní komunity murárov a symbolicky ju spája s kvalitami, ktorými bol Hiram obdarený.
V rovnakom duchu sa Spravodlivosť objavuje v 31. stupni Starobylého a prijatého škótskeho rítu, Veľký inšpektor inkvizítor veliteľ. Úlohou tohto administratívneho stupňa je „dohliadať na to, aby sa žiadny Brat […] neodchýlil od povinností, ktoré sú mu uložené; zabraňovať porušovaniu zákonov slobodomurárstva; a napokon pracovať na potláčaní zneužívaní“ (Inštrukcia 31. stupňa). Heslom tohto stupňa je navyše Spravodlivosť, na čo sa odpovedá Rovnosť.
Pripomínajúc nám, že niektorí majú za úlohu nastoliť spravodlivosť medzi slobodomurármi, 7. a 31. stupeň Starobylého a prijatého škótskeho rítu nás prirodzene privádzajú k téme slobodomurárskej Spravodlivosti z úplne konkrétneho hľadiska.
Slobodomurárska spravodlivosť
Ak sa slobodomurárstvo nechcelo utápať v naivite, muselo sa nevyhnutne vybaviť formou vnútornej spravodlivosti, ako každá organizovaná skupina. Pred vznikom Veľkej lóže v Londýne v roku 1717 (alebo pravdepodobnejšie 1721) boli lóže nezávislé a otázky disciplíny riešili interne. Mohli teda člena podrobiť sankcii alebo ho dokonca vylúčiť bez toho, aby sa obrátili na vonkajšiu autoritu.
So vznikom Veľkej lóže bola zachovaná vnútorná spravodlivosť lóže, ale s možnosťou odvolania sa na štvrťročné provinčné zhromaždenia alebo na výročné zhromaždenie Veľkej lóže. Rovnako, ak sa v rámci lóže nepodarilo nájsť arbitráž, bolo možné prípad predložiť štvrťročnému zhromaždeniu alebo výročnej Veľkej lóži, pričom bola vytvorená ad hoc komisia. Žiadna stála inštancia však slobodomurársku Spravodlivosť nestelesňovala.
Tento typ veľmi jednoduchého postupu, ktorý zodpovedá pragmatickému a v podstate judikatúrnemu charakteru anglosaského práva, mali prijať Veľké lóže, ktoré vznikali v Európe v 18. storočí. Pomerne rýchlo sa však ukázal ako neuspokojivý v krajinách latinskej kultúry, ako je Francúzsko, kde je právo rímskeho pôvodu oveľa zaväzujúcejšie a rigidnejšie.
Vo Francúzsku napríklad Veľký orient Francúzska v roku 1773 stanovil, že spory budú v kompetencii Parížskej komory alebo komory Provincií (podľa geografickej polohy dotknutej lóže alebo lóží) a že finančné spory bude riešiť Administratívna komora. V oboch prípadoch slúžila Rada Veľmajstra ako odvolacia alebo kasačná komora. Všetky tieto inštancie však boli zároveň poverené riadením Veľkého orientu a nemali výlučne súdnu funkciu.
V rokoch 1805 a neskôr 1826 sa systém spresnil, definoval kategórie deliktov a navrhol odlišné postupy v prípade, ak boli zapojení Bratia mimo Veľkého orientu. Žiadna stála inštancia však nebola vytvorená, pričom odvolacie cesty zostali v rukách rôznych komôr Rádu.
Od roku 1854 bola zavedená slobodomurárska súdna moc oddelená od zákonodarnej a výkonnej moci a v roku 1884 boli položené základy štvorstupňového systému, ktorý je v rámci Veľkého orientu Francúzska platný dodnes: Rodinná rada v rámci lóže, Regionálna bratská porota, Odvolacia porota a napokon Najvyššia komora slobodomurárskej spravodlivosti fungujúca ako kasačný súd. Bolo by zdĺhavé podrobne opisovať celý systém, ktorý dnes zaberá ôsmu knihu Poriadku Veľkého orientu Francúzska s najmenej desiatimi titulmi a štyridsiatimi článkami. Možno však konštatovať, že tento systém, ktorý zodpovedá francúzskemu právnemu formalizmu, je nepochybne najkomplexnejším, aký kedy slobodomurárske obediencie vytvorili.
