Viac ako 12 rokov sa venuje slobodomurárskym symbolom, šperkom a rituálnym predmetom a pozná ich históriu aj remeselné spracovanie do detailov.
Čo znamená spravodlivosť ako slobodomurárska cnosť?
Spravodlivosť v srdci morálneho zdokonaľovania
Slobodomurárska iniciácia sa nesnaží v prvom rade vybudovať systém abstraktných pravidiel: jej cieľom je prebudiť vnútorné nastavenie, ktoré vedie človeka k čestnému konaniu a spravodlivému úsudku. Spravodlivosť v lóži nie je len poučkou, ale živou praxou, ktorá zaväzuje slobodomurára v jeho vzťahu k sebe samému, k svojim bratom a sestrám i k svetu.
V Rektifikovanom škótskom ríte je spravodlivosť výslovne pomenovaná medzi kardinálnymi cnosťami. Nevzniká náhle: každý stupeň symbolickej cesty osvetľuje jednu z nich a je na učňovi, aby o spravodlivosti rozjímal už od svojho vstupu. Mladý iniciovaný potom chápe, že táto cnosť nie je voliteľná, ale ústredná: vyvažuje úsudok, tlmí excesy a otvára cestu ku kolektívnej harmónii.
Takto chápaná spravodlivosť v slobodomurárstve sa neobmedzuje len na trestanie chýb. Stáva sa morálnym podnetom, ktorý každého núti prekonať svoje sklony a pridať sa k spoločnému dielu, kameň po kameni, pri budovaní vnútorného chrámu a bratského spoločenstva.
Rituály symbolických lóží a spravodlivosť
Práve v Rektifikovanom škótskom ríte nachádza spravodlivosť svoje najvýraznejšie miesto v symbolickej iniciácii. Po prijatí Svetla objaví nový učeň pred sebou nápis Spravodlivosť, zatiaľ čo meče jeho bratov a sestier sú namierené na jeho hruď. Tento obraz, zároveň slávnostný a hrozivý, učí, že porušenie spravodlivosti privoláva na slobodomurára jeho vlastné výčitky svedomia, ostré ako čepele. Rituál sa však pri tejto prísnosti nezastaví. Ctihodný majster okamžite pripomína, že spravodlivosť v slobodomurárstve musí byť zmiernená milosrdenstvom: súdiť spravodlivo neznamená odsúdiť bez odvolania, ale vedieť spojiť čestnosť s umiernenosťou. Rektifikovaný škótsky rítus sa tak približuje k významu hebrejského termínu Tsedakah, ktorý spája spravodlivosť s myšlienkou láskavosti a milosrdenstva.
Maat, egyptská Pravda-Spravodlivosť
V iných rítoch sa spravodlivosť objavuje v spojení s pravdou. Misraimský rítus, známy ako benátsky z roku 1788, a Starý orientálny rítus z Memphisu označujú pracovný priestor lóží ako „Chrám Pravdy-Spravodlivosti“. Tieto dva pojmy pripomínajú postavu Maat, egyptskej bohyne poriadku a miery, ktorej pierko vážilo duše v deň súdu. V slobodomurárstve je tento princíp symbolizovaný Pravítkom: nástrojom, ktorý meria, narovnáva a určuje správny pomer.
Tieto tradície, rôznorodé, no konvergujúce, učia, že spravodlivosť v prvých stupňoch nie je nikdy izolovaná. Sprevádza ju ďalšia cnosť, ktorá ju poludšťuje a usmerňuje: milosrdenstvo alebo pravda. Učeň sa tak od začiatku učí, že spravodlivosť v slobodomurárstve nie je neúprosnou prísnosťou, ale rovnováhou medzi čestnosťou a mierou.
Vysoké stupne a spravodlivosť
Vo vysokých stupňoch sa spravodlivosť rozvíja najširšie, a to v symbolických aj funkčných formách. Stupne nazývané „zvolení“ poskytujú prvý obraz. V 9., 10. a 11. stupni Starého a prijatého škótskeho rítu, rovnako ako v Tajnom zvolenom stupni Francúzskeho rítu, je iniciovaný konfrontovaný s príbehom pátrania po Hiramových vrahoch. Skúška spočíva v prekonaní pomsty a uznaní, že iba spravodlivosť dokáže obnoviť narušenú rovnováhu. Vášeň musí ustúpiť spravodlivosti, hnev umiernenosti: to je lekcia, ktorá majstra posúva vpred.
1. a 2. tabuľa stupňa Zvoleného, 1784 (Rukopis Kloss XXV-688)
30. stupeň, Rytier Kadosh, vkladá túto úvahu do historickejšieho rámca. Pád Rádu templárov stelesňuje absolútnu nespravodlivosť, no v rituáli sa stáva príležitosťou na výzvu brániť spravodlivosť proti akémukoľvek útlaku. Byť Kadosh znamená prijať, že pravda a sloboda stoja za to, aby sme sa za ne zasadili, aj tvárou v tvár svetskej moci.
Ďalšie stupne, menej okázalé, no rovnako podstatné, pripomínajú, že spravodlivosť sa neuplatňuje len pri veľkých konfliktoch: riadi aj život spoločenstva. 7. stupeň, nazývaný Správca a sudca, inscenuje ustanovenie Harodim Šalamúnom s cieľom obnoviť poriadok medzi robotníkmi Chrámu. Vyššie, v 31. stupni, Veľký inšpektor inkvizítor veliteľ, nadobúda spravodlivosť v slobodomurárstve podobu administratívnej bdelosti, určenej na predchádzanie zneužívaniu a udržanie každého v jeho povinnostiach. Heslo tohto stupňa zhrňuje ducha tohto poslania: na „Spravodlivosť“ sa odpovedá „Čestnosť“.
Slobodomurárstvo tak od stupňov Zvolených až po Inkvizítorov pripomína, že spravodlivosť nemožno zredukovať na jednorazový rozsudok. Je zároveň morálnou požiadavkou, obranou proti nespravodlivosti a princípom organizácie. Táto trojitá tvár prirodzene pripravuje na to, aby sme spravodlivosť nevnímali len ako cnosť, ale ako inštitúciu v rámci obediencií.
Ako je spravodlivosť organizovaná ako inštitúcia v slobodomurárstve?
Od autonómnych lóží k prvým Veľkým lóžam
Pred vznikom Veľkých lóží žila každá dielňa v relatívnej autonómii. Ako dedičky starých cechových bratstiev si lóže spravovali svoje záležitosti samy a vnútorná spravodlivosť bola súčasťou ich prirodzených právomocí. Keď správanie narušilo poriadok spoločenstva — hádka, morálne zlyhanie alebo zištné manévre — členovia lóže sa zišli, aby o tom rozhodli. Sankcia mohla siahať od jednoduchého napomenutia až po definitívne vylúčenie. Táto spravodlivosť nebola teoretická: jej cieľom bolo v prvom rade zachovať mier v skupine a dôstojnosť Diela.
So vznikom Veľkej lóže v Londýne v roku 1717 (alebo pravdepodobnejšie 1721) sa táto autonómia začala regulovať. Vnútorná spravodlivosť zostávala v kompetencii lóží, ale zaviedlo sa právo na odvolanie: nevyriešený spor bolo možné predložiť na štvrťročné provinčné zhromaždenie alebo výročné zhromaždenie Veľkej lóže. Tieto stretnutia zohrávali úlohu arbitráže a vytvárali ad hoc komisie na rozhodovanie o sporných prípadoch.
V tejto fáze ešte nešlo o skutočnú organizovanú spravodlivosť: žiadny stály orgán nenesie názov slobodomurársky súd. Objavil sa však nový princíp: možnosť odvolania sa k vyššej autorite, garantovi jednoty Rádu. Tento prechod označuje vstup slobodomurárstva do inštitucionálneho fungovania, kde spravodlivosť v slobodomurárstve už nie je len vnútornou disciplínou skupiny, ale vyjadrením spoločnej regulácie.
Anglosaský model: odvolanie sa na zhromaždenia, bez stáleho orgánu
Ako sme videli, spravodlivosť lóží mohla byť predložená na štvrťročné alebo výročné zhromaždenie Veľkej lóže. V anglosaskej tradícii zostal tento postup pravidlom: spory boli arbitrované týmito kolektívnymi stretnutiami, ktoré v prípade potreby vytvorili dočasné komisie.
Neexistoval však žiadny stály súdny orgán: spravodlivosť nebola inštitucionalizovaná v oddelenej štruktúre. Splývala so všeobecným fungovaním Veľkej lóže podľa flexibilného a judikatúrneho prístupu. Každý prípad bol posudzovaný podľa vlastných okolností bez toho, aby rozhodnutia zväzoval rigidný kódex.
Tento systém dokonale zodpovedal anglickej právnej kultúre, vychádzajúcej z common law: nedominuje abstraktné pravidlo, ale nahromadená prax precedensov. V slobodomurárstve, rovnako ako v občianskom práve, sa uprednostňovala konkrétna rovnováha, mediácia a kompromis pred formálnou kodifikáciou.
V tomto modeli sa teda slobodomurárska spravodlivosť javila menej ako inštitucionálny aparát a viac ako predĺženie kolektívneho života lóží a zhromaždení, kde zdravý rozum a čestnosť prevážili nad procedúrami.
Francúzsky vývoj (Veľký orient Francúzska)
Vo Francúzsku bola právna kultúra, zdedená z rímskeho práva, menej naklonená jednorazovým a pragmatickým riešeniam anglosaského modelu. Od založenia Veľkého orientu Francúzska v roku 1773 nadobudla otázka vnútornej spravodlivosti štruktúrovanejšiu formu. Disciplinárne spory spadali pod Parížsku komoru alebo komoru provincií, podľa lokality príslušnej lóže, zatiaľ čo finančné záležitosti boli zverené Administratívnej komore. V každom prípade mohla Rada Veľmajstra slúžiť ako odvolacia jurisdikcia. Tieto orgány však nemali výlučne súdne poslanie: zároveň sa podieľali na riadení obediencie.
Systém sa spresnil začiatkom 19. storočia. Predpisy z roku 1805 a neskôr z roku 1826 stanovili kategórie deliktov a predvídali odlišné postupy, keď boli zapojení slobodomurári mimo Veľkého orientu. Tento vývoj svedčil o vôli k harmonizácii, ale žiadny stály orgán ešte nestelesňoval špecializovanú slobodomurársku spravodlivosť.
V roku 1854 bol dosiahnutý rozhodujúci krok zavedením súdnej moci oddelenej od zákonodarnej a výkonnej. O tridsať rokov neskôr, v roku 1884, nadobudlo zariadenie svoju definitívnu podobu: štvorúrovňový systém, ktorý pretrváva dodnes. Na prvom stupni rieši miestne spory Rodinná rada v rámci lóže. V prípade sporu možno prípad predložiť Regionálnej bratskej porote, potom Odvolacej porote. Napokon, Najvyššia komora slobodomurárskej spravodlivosti pôsobí ako vnútorný kasačný súd, ktorý dohliada na správnosť rozhodnutí.
Toto zariadenie, teraz zapísané v ôsmej knihe Všeobecných predpisov Veľkého orientu Francúzska — nie menej ako desať titulov a štyridsať článkov — odráža francúzsku právnu tradíciu: kodifikovanú, hierarchizovanú, procedurálnu. V meradle svetového slobodomurárstva predstavuje pravdepodobne najprepracovanejší a tiež najzložitejší systém spravodlivosti, aký obediencie zaviedli.
Európske porovnania
Kontrast je zarážajúci medzi francúzskou zložitosťou a relatívnou jednoduchosťou prijatou inde. V Belgicku napríklad Veľký orient zvolil oveľa priamejší systém. Spravodlivosť tu vykonáva Komora stredu, t. j. zhromaždenie majstrov lóže. Ak sa niektorý z členov domnieva, že bol súdený zaujato, je možné odvolať sa na Slobodomurársky odvolací súd. Tento súd, zložený zo siedmich sudcov vyžrebovaných zo zoznamu, kde každá lóža deleguje dve mená, funguje na princípe kolegiality a rotácie. Zariadenie je teda ľahké, participatívne a efektívne.
Spravodlivosť, Fontána na námestí Place de la Palud, Lausanne (Švajčiarsko)
V iných krajinách latinskej tradície nachádzame medzistupne: vnútorné jurisdikcie na dvoch alebo troch úrovniach, niekedy inšpirované francúzskym modelom, ale nikdy kodifikované v takom rozsahu ako vo Veľkom oriente Francúzska. Všeobecným trendom je hospodárnosť prostriedkov a flexibilita pri zachovaní priestoru na odvolanie.
Neexistuje teda žiadna univerzálna slobodomurárska spravodlivosť. Každá obediencia, každá krajina vypracovala svoj vlastný systém, priamy odraz okolitej právnej kultúry: judikatúrny pragmatizmus v anglosaských krajinách, kodifikovaná hierarchia v latinských krajinách, kolegiálna jednoduchosť v Belgicku. Slobodomurárska spravodlivosť nie je strnulé teleso: je zrkadlom spoločností, v ktorých lóže pôsobia, a právnych tradícií, ktoré ich formujú.
Záver: Prečo sa spravodlivosť v slobodomurárstve nachádza medzi cnosťou a inštitúciou?
Spravodlivosť v slobodomurárstve sa prezentuje dvojitou tvárou. V prvom rade je to cnosť, na ktorej sa pracuje v rítoch a symboloch: prísnosť zmiernená milosrdenstvom, rovnováha medzi pravdou a mierou, vnútorná požiadavka, ktorá zaväzuje každého slobodomurára v jeho správaní. Je to aj inštitúcia, potrebná pre súdržnosť lóží a obediencií: disciplinárne pravidlá, odvolacie orgány, systémy viac či menej zložité podľa národných tradícií.
Od rozjímania nad mečmi Rektifikovaného škótskeho rítu až po detailné postupy Veľkého orientu Francúzska, spravodlivosť v slobodomurárstve siaha od intímneho ku kolektívnemu, od individuálneho činu k fungovaniu Rádu. Pripomína, že nikto nemôže postaviť vnútorný chrám bez toho, aby prispel aj k stabilite spoločnej lóže.
Napokon, tým, že slobodomurárstvo stavia spravodlivosť do stredu svojho prístupu, vyzýva každého svojho člena, aby vytvoril spojenie medzi Zákonom lóže a Zákonom obce. Slobodomurárska spravodlivosť si nenárokuje nahradiť svetskú spravodlivosť, ale ponúka školu čestnosti a spravodlivosti: miesto, kde sa človek učí súdiť s prísnosťou a konať s rozvahou, aby sa stal vo svete tvorcom svornosti a mieru.
Autor: Ion Rajolescu, šéfredaktor Obchod — v službách spravodlivého, prísneho a živého slobodomurárskeho slova.
Objavte našu kolekciu venovanú vysokým stupňom Starého a prijatého škótskeho rítu: slobodomurárske ozdoby, slobodomurárska zástera a šperk lóže od 4. do 33. stupňa.
Balíček Majster Zvolený deviatich. Zástera + šnúrka 9. stupeň Starý a prijatý škótsky rítus REAA.
EUR 70.00
EUR 75.00
Zobraziť všetko
1. Čo je to spravodlivosť v slobodomurárstve?
ahoj
2. Prečo je spravodlivosť považovaná za slobodomurársku cnosť?
V rítoch a symboloch sa spravodlivosť javí ako požiadavka, ktorá presahuje jednoduchú morálku. Pozýva slobodomurára, aby zmiernil svoj úsudok, rešpektoval pravdu a konal s milosrdenstvom. Spravodlivosť v slobodomurárstve nie je trestajúca: usmerňuje iniciovaného k rovnováhe a harmónii tým, že ho vedie na ceste vnútorného zdokonaľovania.
3. Ktoré ríty obzvlášť vyzdvihujú spravodlivosť v slobodomurárstve?
Rektifikovaný škótsky rítus výslovne zavádza spravodlivosť už pri iniciácii učňa. Ríty Misraïm a Memphis evokujú „Chrám Pravdy-Spravodlivosti“ s odkazom na Maat. Vo vysokých stupňoch Starého a prijatého škótskeho rítu je spravodlivosť ústredná, najmä v stupňoch Zvolených a v 30. stupni (Rytier Kadosh).
4. Aké je miesto spravodlivosti v Starom a prijatom škótskom ríte?
Starý a prijatý škótsky rítus venuje téme spravodlivosti niekoľko stupňov. Stupne Zvolených konfrontujú slobodomurára s pokušením pomsty, aby ho naučili zvoliť si čestnosť. 30. stupeň, Rytier Kadosh, vyzýva k obrane spravodlivosti proti útlaku. 31. stupeň priamo spája spravodlivosť a čestnosť tým, že murárovi zveruje úlohu bdelosti.
5. Aký je rozdiel medzi spravodlivosťou v slobodomurárstve a svetskou spravodlivosťou?
Svetská spravodlivosť je záležitosťou civilných a trestných súdov, ktoré uplatňujú zákony štátu. Spravodlivosť v slobodomurárstve sa zameriava na harmóniu lóže a morálne zdokonaľovanie jej členov. Nenahrádza všeobecné právo, ale dopĺňa bratský život etickým a disciplinárnym rámcom.
6. Existuje univerzálna slobodomurárska spravodlivosť?
Nie. Spravodlivosť v slobodomurárstve sa líši podľa obediencií a právnych kultúr. V anglosaských krajinách sa vykonáva prostredníctvom zhromaždení a príležitostných komisií. Vo Francúzsku Veľký orient zaviedol kodifikovaný štvorúrovňový systém. V Belgicku je spravodlivosť zverená Komore stredu s odvolacím súdom. Každá tradícia odráža národnú kultúru.
7. Ako funguje slobodomurárska spravodlivosť vo Veľkom oriente Francúzska?
Od roku 1884 uplatňuje Veľký orient Francúzska súdny systém na štyroch stupňoch: Rodinná rada lóže, Regionálna bratská porota, Odvolacia porota a Najvyššia komora slobodomurárskej spravodlivosti. Toto zariadenie, zapísané vo Všeobecných predpisoch, ilustruje francúzsku právnu kultúru: kodifikovanú, hierarchizovanú, detailnú. Je to jeden z najkompletnejších systémov v slobodomurárstve.
8. Akú úlohu zohráva spravodlivosť v každodennom živote lóže?
Spravodlivosť v slobodomurárstve zaručuje pokoj prác a súdržnosť lóže. Rieši vnútorné konflikty, sankcionuje správanie v rozpore so slobodomurárskymi povinnosťami a každému pripomína jeho záväzky. Pôsobí ako poistka proti zneužívaniu a zachováva rovnováhu skupiny, pričom zostáva spojená s morálnym ideálom vyučovaným v rítoch.
9. Ako spravodlivosť v slobodomurárstve formuje iniciovaného?
Okrem sankcií je slobodomurárska spravodlivosť školou. Objavovaním hodnoty čestnosti a milosrdenstva sa slobodomurár učí prekonať svoje inštinkty a podriadiť sa vyššej požiadavke. Táto vnútorná disciplína prispieva k budovaniu vnútorného chrámu každého z nás a dáva zmysel kolektívnej práci lóží.
10. Prečo je spravodlivosť v slobodomurárstve neoddeliteľná od čestnosti?
Vo viacerých stupňoch je spravodlivosť výslovne spojená s čestnosťou. 31. stupeň Starého a prijatého škótskeho rítu z nej dokonca robí svoje heslo: na „Spravodlivosť“ sa odpovedá „Čestnosť“. Toto spojenie pripomína, že spravodlivosť v slobodomurárstve nie je mechanická: vždy vyžaduje mieru, rozvahu a úsudok, aby sa zachoval bratský duch.
Tu nájdete kompletný prepis epizódy pre tých, ktorí uprednostňujú čítanie alebo si chcú prehĺbiť diskusiu.
Podcast – Spravodlivosť v slobodomurárstve
Spravodlivosť v slobodomurárstve sa prezentuje ako intímna požiadavka aj ako kolektívna organizácia. Sprevádza iniciovaného od jeho prvých krokov v lóži, usmerňuje jeho pohľad vo vysokých stupňoch a vyjadruje sa aj prostredníctvom disciplinárnych pravidiel v rámci obediencií.
Už pri vstupe do Rádu učeň zisťuje, že spravodlivosť nie je abstraktné slovo. V Rektifikovanom škótskom ríte sa javí ako vážne varovanie: slovo Spravodlivosť je odhalené neofytovi vo chvíli, keď sú meče namierené proti nemu. Táto slávnostná scéna učí, že slobodomurár, ak zradí spravodlivosť, bude sám súdený svojimi výčitkami. Rituál však okamžite pridáva milosrdenstvo, pripomínajúc, že spravodlivo súdiť neznamená odsúdiť bez odvolania. Rovnováha medzi spravodlivosťou a milosrdenstvom sa spája s duchom hebrejského slova Tsedakah, kde sa čestnosť a láskavosť spájajú.
V niektorých egyptských slobodomurárskych rítoch sa spravodlivosť spája s pravdou. Chrám, v ktorom lóže pracujú, je nazývaný Chrám Pravdy-Spravodlivosti. Toto pomenovanie odkazuje na Maat, egyptskú bohyňu, ktorá symbolizovala svetový poriadok a ktorej pierko vážilo duše. V slobodomurárstve je tento princíp evokovaný Pravítkom, nástrojom, ktorý meria a narovnáva.
Spravodlivosť nadobúda nový rozmer vo vysokých stupňoch. V deviatom, desiatom a jedenástom stupni Starého a prijatého škótskeho rítu, nazývaných stupne Zvolených, je murár konfrontovaný s príbehom pátrania po Hiramových vrahoch. Iniciácia pozýva prekonať ducha pomsty a uznať, že iba spravodlivosť obnovuje rovnováhu. Neskôr, v tridsiatom stupni, Rytier Kadosh, sa tragická história Rádu templárov stáva príležitosťou na výzvu: brániť spravodlivosť proti akémukoľvek útlaku, zostať verný pravde, aj keď je bojovaná mocou.
Ďalšie stupne ukazujú, že spravodlivosť nie je len morálnym ideálom, ale aj princípom organizácie. Siedmy stupeň, Správca a sudca, ustanovuje Harodim, poverených obnovením poriadku medzi robotníkmi Chrámu. Vyššie, v tridsiatom prvom stupni, Veľký inšpektor inkvizítor veliteľ, sa spravodlivosť stáva bdelosťou: predchádzať zneužívaniu, udržať každého v jeho povinnostiach, pripomínať, že prísnosť musí byť vždy sprevádzaná čestnosťou.
Takto, od morálnej požiadavky až po inštitucionálnu bdelosť, spravodlivosť prechádza celou iniciačnou cestou. Ale nekončí sa na symbolickej úrovni: stelesňuje sa aj v presných pravidlách, ktoré organizujú život obediencií.
Pred vytvorením Veľkých lóží si každá dielňa spravovala svoje záležitosti sama. Ako dedičky cechových bratstiev vedeli lóže trestať alebo vylučovať, aby zachovali spoločný mier. S Veľkou lóžou v Londýne, založenou v roku tisíc sedemsto sedemnásť, alebo pravdepodobnejšie v roku tisíc sedemsto dvadsaťjeden, sa objavil nový princíp: právo na odvolanie pred zhromaždeniami. Ešte nešlo o skutočnú jurisdikciu, ale už o krok smerom ku kolektívnej regulácii.
V anglosaskej tradícii zostala táto jednoduchosť pravidlom. Spory posudzujú štvrťročné alebo výročné zhromaždenia, ktoré tvoria príležitostné komisie. Žiadny stály orgán, ale pragmatický a judikatúrny duch, v súlade s common law: každý prípad je rozhodnutý podľa svojich okolností, pričom mediácia a kompromis prevážia nad kodifikáciou.
Vo Francúzsku sa história vydala inou cestou. Od roku tisíc sedemsto sedemdesiat tri Veľký orient Francúzska ustanovil komory poverené rozhodovaním sporov. V devätnástom storočí predpisy z roku tisíc osemsto päť a tisíc osemsto dvadsať šesť rozlíšili kategórie deliktov a spresnili postupy. Potom, v roku tisíc osemsto päťdesiat štyri, bola zavedená oddelená súdna moc. Napokon, v roku tisíc osemsto osemdesiat štyri, bol prijatý štvorúrovňový systém, ktorý platí dodnes: rodinná rada v lóži, regionálna bratská porota, odvolacia porota a Najvyššia komora slobodomurárskej spravodlivosti.
Toto zariadenie, zapísané vo Všeobecných predpisoch Veľkého orientu, odráža francúzsku tradíciu: kodifikovanú, hierarchizovanú, detailnú. Naopak, v Belgicku zostáva slobodomurárska spravodlivosť jednoduchá a kolegiálna. Veľký orient Belgicka zveruje spory Komore stredu, t. j. zhromaždeniu majstrov, s možnosťou odvolania pred odvolacím súdom zloženým zo sudcov vyžrebovaných zo zoznamu.
Každá krajina si teda vytvorila svoju vlastnú slobodomurársku spravodlivosť, zrkadlo svojej právnej kultúry. Pragmatická v Anglicku, kodifikovaná vo Francúzsku, kolegiálna v Belgicku: toľko spôsobov, ako vyjadriť tú istú požiadavku, zaručiť čestnosť a mier v lóžiach.
