Viac ako 12 rokov sa venuje slobodomurárskym symbolom, šperkom a rituálnym predmetom a pozná ich históriu aj remeselné spracovanie do detailov.
Symbolika kruhu v symbolickej lóži
Hoci je kružidlo prítomné už od prvého stupňa, v kontinentálnych slobodomurárskych rítach sa o ňom v stupňoch Učni a Tovariša hovorí len málo. Učeň sa musí najprv naučiť narábať so slobodomurárskym kladivom a dlátom. Symbolika kružidla a kruhu zjavne nie je jeho prvoradou záležitosťou!
V stupni Tovariša sa kružidlo objavuje medzi nástrojmi, ktoré nesie kandidát počas svojej druhej symbolickej cesty, prinajmenšom vo Francúzskom ríte a v Škótskom ríte dávnom a prijatom. Je to celkom prirodzené, ak vieme, že Tovariš začína objavovať geometriu a prijímací ceremoniál v tomto stupni vrcholí v týchto rítach objavením Žiarivej hviezdy, ktorá sa kreslí pomocou kružidla a pravítka. V tejto perspektíve však kružidlo zostáva skôr nástrojom na prenášanie mier a hoci ním možno kresliť kruhy, na túto vlastnosť sa osobitne nekladie dôraz.
Až v stupni Majstra sa kruh začína objavovať jasnejšie. Nehovorí sa, že Majster prešiel od uholníka ku kružidlu? Uholník, ktorý umožňuje overiť pravý uhol, okamžite evokuje štvorec, symbol materiálneho sveta, poznačený štyrmi živlami a štyrmi svetovými stranami; a kružidlo prirodzene evokuje kruh, ktorý klasicky symbolizuje nebo, jednotu a nekonečno. Majster teda prešiel od štvorca ku kruhu, od zeme k nebu, od hmoty k duchu, od mnohosti k jednote.
Obchod združuje diela venované slobodomurárskemu symbolizmu. Pozrieť kolekciu.
Stredná komora, čo je názov lóže tretieho stupňa, sa dá tiež interpretovať ako symbolické vyjadrenie kruhu. Táto lóža je niekedy opisovaná ako kruh, do ktorého stredu je Majster pozvaný vstúpiť. Preto niektoré rituály Škótskeho rítu dávneho a prijatého už v treťom stupni nehovoria o severných a južných stĺpoch, ale nazývajú ich severnou a južnou stranou; a keď sa v lóži pohybujeme, už nevyznačujeme uhly tak, aby sme manifestovali uholník, ale pohybujeme sa kruhovo.
V anglosaských rítach je však kruh ponúknutý na úvahu slobodomurárom už od stupňa Učni. V prednáške prvého stupňa anglických rituálov (Emulation atď.) čítame, že „vo všetkých riadnych a dobre ustanovených lóžiach vidíme bod v kruhu, okolo ktorého bratia nemôžu zablúdiť. K tomuto kruhu sú na severe a juhu pripojené dve veľké dotyčnice a rovnobežky, pričom prvá predstavuje Mojžiša a druhá Šalamúnovu vieru. Na hornej časti tohto kruhu spočíva Kniha posvätného zákona, ktorá podopiera Jakubov rebrík. A ak by sme boli vždy tak blízko tejto Svätej knihy a ak by sme sa tak pevne držali doktrín, ktoré obsahuje, ako to robia tieto dve rovnobežky, viedlo by nás to k Tomu, ktorý nás nesklame a ktorý nedovolí, aby bol oklamaný. Sledovaním obvodu tohto kruhu musíme nevyhnutne stretnúť tieto dve rovnobežky, ako aj Svätú knihu; a pokiaľ slobodomurár zostáva v takýchto medziach, nemôže zablúdiť.“ Podobný symbol sa objavuje aj v americkom Yorskom ríte, ale obe línie tam predstavujú svätého Jána Krstiteľa a svätého Jána Evanjelistu.
Za biblickou symbolikou, ktorá môže mnohých európskych slobodomurárov prekvapiť, pochopíme, že slobodomurárstvo sa geometricky organizuje okolo stredu, ktorým je Veľký architekt vesmíru. Kruh potom predstavuje zónu slobodomurárskej práce, ohraničenú ochrannými postavami Mojžiša a Šalamúna alebo dvoch svätých Jánov, ako aj Zväzkom posvätného zákona. V tejto perspektíve nie je symbolika kruhu vyhradená len pre Majstrov, týka sa slobodomurárstva ako celku, už od prvého stupňa.
Tu možno merať značný rozdiel, ktorý existuje medzi koncepciou slobodomurárskej práce navrhovanou pravidelným anglosaským slobodomurárstvom a koncepciou Škótskeho rítu dávneho a prijatého, ktorý, hoci vzýva Veľkého architekta vesmíru a tradične vystavuje Zväzok posvätného zákona, napriek tomu tvrdí, že slobodomurárstvo „nekladie žiadne medze hľadaniu pravdy a že práve preto, aby zaručilo všetkým túto slobodu, vyžaduje od všetkých toleranciu“ (Deklarácia princípov konventu v Lausanne, 1875).
Symbolika kruhu vo vysokých stupňoch
Ak je v symbolickej lóži spomenutý vzťah medzi uholníkom a kružidlom (teda medzi štvorcom a kruhom), nie je hlbšie rozpracovaný. Práve vo vysokých stupňoch REAA, konkrétne v 5. stupni Škótskeho rítu dávneho a prijatého, sa rozvinie vo forme geometrickej hádanky: kvadratúra kruhu. Je možné dosiahnuť zhodu obsahu štvorca a kruhu?
Existujú, samozrejme, empirické aproximácie, ktoré možno nakresliť pravítkom a kružidlom. Matematicky je však táto zhoda nemožná, pretože obsah kruhu sa vypočíta pomocou čísla π, čo je iracionálne transcendentné číslo s nekonečným a neperiodickým počtom desatinných miest (3.14159265358979323846264338327950288419716939937510582…). Aj tu možno výpočtom nájsť len aproximáciu.
Nebudeme sa zaoberať čisto matematickým aspektom kvadratúry kruhu a transcendentnou povahou čísla π. Pripomeňme si len, že tento matematický problém zamestnával filozofov a matematikov viac ako 3000 rokov, až kým sa v roku 1882 (Ferdinand von Lindemann) nedospelo k definitívnemu konštatovaniu… neriešiteľnosti!
Z slobodomurárskeho hľadiska by nás mala zaujímať skôr filozofická a symbolická dimenzia tejto neriešiteľnosti. Ak považujeme štvorec za reprezentáciu materiálneho sveta, konečna, imanencie a kruh za jednotu, nekonečno, transcendenciu, vyplýva z toho, že tieto dve úrovne reality sa nikdy nemôžu úplne zhodovať. Vzťah medzi týmito dvoma realitami nemožno vyjadriť pojmami reálne – nereálne, pretože štvorec aj kruh sú skutočné. Ide jednoducho o reality, ktoré sa nachádzajú na rôznych rovinách a nemôžu sa dokonale prekrývať. Akoby kruh vždy držal akýsi „prebytok bytia“ v porovnaní so štvorcom a tento rozdiel, hoci akokoľvek malý, bol v skutočnosti priepastný a neprekonateľný, skôr kvalitatívny než kvantitatívny.
