Viac ako 12 rokov sa venuje slobodomurárskym symbolom, šperkom a rituálnym predmetom a pozná ich históriu aj remeselné spracovanie do detailov.
Pôvod symbolických rukavíc v slobodomurárstve
V predchádzajúcom článku sme už hovorili o pôvode symbolických rukavíc, ktoré sa nosia v slobodomurárstve. Pripomeňme si však hlavné body. Je nepopierateľné, že rukavice majú operatívny pôvod: aj dnes si mnohé profesie, vrátane stavebníctva, vyžadujú nosenie ochranných rukavíc. Prvoradým účelom rukavíc je teda celkom zjavne ochrana rúk nositeľa. Ochrana pred nárazmi a zraneniami, ale aj pred teplom materiálov, toxickými látkami či infekciami. Bolo by príliš zdĺhavé vymenúvať všetky profesie, kde je, podobne ako v slobodomurárstve, nosenie rukavíc povinné z dôvodov, ktoré nemajú nič spoločné so symbolikou.
Nie je však isté, či rukavice u starých staviteľov mali taký symbolický význam, aký majú v slobodomurárstve dnes. Hoci sú v stredovekých ilustráciách a ilumináciách nástroje, ktoré používajú robotníci a majstri, zobrazené veľmi detailne, o rukaviciach to neplatí – často sa ani neobjavujú. Znamená to, že rukavice, ktoré boli široko používané v iných stavovských zloženiach (cechy, rytierstvo, cirkev, dvor…), neboli považované za poznávacie znamenie murárov? Alebo naopak, mali pre nich taký hlboký symbolický význam, že ich radšej príliš neukazovali? To sa zrejme nikdy s istotou nedozvieme.
Význam bielych rukavíc pre slobodomurárov
Rituálne používanie symbolických rukavíc v slobodomurárstve možno prvýkrát identifikovať v Anglicku koncom 17. storočia. Prvá zmienka sa nachádza v diele The Natural History of Staffordshire, ktoré v roku 1686 publikoval Robert Plot, prírodovedec, kurátor Ashmoleovho múzea v Oxforde a priateľ Eliasa Ashmola, významného slobodomurára, ktorého niektorí autori neprávom vykresľujú ako tvorcu špekulatívneho slobodomurárstva. Podľa Plotovho opisu budúci slobodomurár pred prijatím ponúkol každému prítomnému bratovi pár rukavíc, ďalší pár pre jeho manželku a zaplatil občerstvenie, ktoré sa konalo pred obradom. Tento zvyk potvrdzuje katechizmus “A Mason’s Examination” z roku 1723 s tým rozdielom, že okrem dvoch párov rukavíc nový učeň daroval každému členovi lóže aj koženú zásteru. Toto ustanovenie sa objavuje aj v Andersonových konštitúciách z roku 1723 v 7. kapitole, ale dámske rukavice sa tam už nespomínajú. Ďalší katechizmus, “The Mystery of Free-Masonry” (1730), nás informuje, že odev slobodomurára pozostáva zo zástery a rukavíc. Zatiaľ však nie je žiadna zmienka o farbe rukavíc. Možno predpokladať, že boli biele, ale to je špecifikované až v diele “Masonry Dissected” od Samuela Pritcharda (1730). Práve v stupni Majstra sa z tohto známeho odhalenia dozvedáme, že 15 majstrov vyslaných hľadať Hiramovo telo dostalo od Šalamúna biele rukavice a zástery.
Ak sa chcete dozvedieť viac, prečítajte si náš kompletný sprievodca slobodomurárskymi rukavicami.
Prvé rituálne použitie slobodomurárskych rukavíc (1686–1730)
Symbolika rukavíc v anglickom slobodomurárstve
Neznáme presný symbolický význam, ktorý mohli mať rukavice v starom anglickom špekulatívnom slobodomurárstve, ale je jasné, že pre Veľkú lóžu v Londýne z roku 1717 (pravdepodobnejšie 1721) sa belosť rukavíc stala znakom nevinnosti v súvislosti s legendou o Hiramovej vražde.
Obchod ponúka kompletnú sadu slobodomurárskych rukavíc: biele, farebné aj z kože. Pozrieť kolekciu.
Anglické rituály zostali verné tomuto zvyku spôsobom, ktorý môže prekvapiť nejedného kontinentálneho slobodomurára. V anglickom slobodomurárstve je totiž nosenie slobodomurárskych rukavíc povinné vo Veľkej lóži, ale nie v jednotlivých lóžach. A rukavice sú v zásade vyhradené pre majstrov. Učni a tovariši môžu nosiť biele rukavice, ak sa tak lóža rozhodla, ale tento zvyk nemá žiadny povinný charakter. Oficiálne anglické rituály sú v tejto veci jasné: pri prijatí dostane nový učeň iba bielu zásteru, ktorej farba samozrejme znamená nevinnosť a čistotu, ale o odovzdaní rukavíc nie je nikde zmienka.
V anglickom slobodomurárstve má teda nosenie bielych rukavíc zrejme len jeden symbolický význam: predstavujú nevinnosť majstrov, ktorí sa vydali hľadať Hirama, a znamenajú, že všetci majstri (a prípadne všetci slobodomurári) sú nevinní z tejto vraždy.
Symbolika rukavíc vo francúzskom slobodomurárstve
Postavenie rukavíc je v kontinentálnom, najmä francúzskom slobodomurárstve, úplne iné. Už v najstarších známych slobodomurárskych rukopisoch vo francúzštine (Bernský rukopis a Luquetov rukopis zo 40. rokov 18. storočia) sú francúzske rituály jednotné: na konci prijímacieho obradu dostane nový učeň nielen zásteru, ale aj biele rukavice pre seba a ďalší pár určený pre ženu, ktorú si najviac váži. Pokiaľ ide o jeho vlastné rukavice, ich belosť sa vysvetľuje výzvou, aby si “nikdy nepošpinil ruky v kalných vodách neresti”. Pokiaľ ide o pár dámskych rukavíc, zdôvodňuje sa to poctou ženám, ktoré nemôžu byť prijaté medzi slobodomurárov, ale napriek tomu si ich ctia.
Sme veľmi ďaleko od anglických zvyklostí. Belosť rukavíc zostáva, samozrejme, znakom nevinnosti a čistoty, ale stáva sa jednoduchým morálnym ponaučením všeobecnej povahy bez spojitosti s Hiramovou legendou. Čo sa týka dámskych rukavíc, ide o kurióznu spomienku na starý anglický zvyk, podľa ktorého mal nový učeň ponúknuť rukavice členom lóže a ich manželkám. Mohlo by ísť o prejav typicky francúzskej galantnosti, ale nemá to žiadny slobodomurársky symbolický rozmer.
Vývoj úlohy rukavíc v 18. storočí
Slobodomurárstvo sa začalo vo Francúzsku šíriť v rokoch 1725 a tento nový prístup k slobodomurárskym rukaviciam je tu doložený už od 40. rokov 18. storočia. Prečo taká zmena za taký krátky čas? Je pravdepodobné, že rukavice boli francúzskymi slobodomurármi vyzdvihnuté podobne, ako prijali nosenie klobúka a meča v lóži: išlo o vonkajšie znaky šľachty a francúzski slobodomurári chceli tým, že ich nosili všetci, potvrdiť rovnosť, ktorá medzi nimi mala panovať. Rukavice boli však aj doplnkom duchovenstva a slávnostne sa odovzdávali biskupovi pri jeho vysvätení. Nie je prekvapujúce vidieť tento doplnok prevzatý francúzskym slobodomurárstvom, ktorého veľká časť bola v 18. storočí motivovaná tými najmystickejšími tendenciami.
Mystický a operatívny rozmer
Práve z tejto mystickej atmosféry zrejme rukavice získali vo francúzskom, a všeobecnejšie v európskom slobodomurárstve, akúsi auru, ktorú by sme mohli označiť za magickú. Zo symbolického predmetu sa rukavice často stali rituálnymi predmetmi v tom najmagickejšom a najoperatívnejšom zmysle slova. Jules Boucher mohol napísať (La symbolique maçonnique, Dervy, 1948, s. 313): “S istotou vieme, že z končekov prstov vyžaruje skutočný magnetizmus a v bielych rukaviciach môžu ruky prepúšťať len transformovaný a blahodarný magnetizmus.” Oceňujeme to “s istotou vieme” a radšej sa milosrdne nepýtame autora, ako môžu rukavice, najčastejšie bavlnené, “filtrovať” magnetizmus!
Slobodomurárska symbolika
Vydavateľstvo Dervy
