Viac ako 12 rokov sa venuje slobodomurárskym symbolom, šperkom a rituálnym predmetom a pozná ich históriu aj remeselné spracovanie do detailov.
1. Tajomný pôvod rytiera Ramsayho
Život rytiera Ramsayho sa začína ako hádanka. Bol to muž, ktorý sa pohyboval v najvyšších politických, náboženských a intelektuálnych kruhoch svojej doby, bol pasovaný za rytiera, vymenovaný za vychovávateľa vnuka Jakuba II. Stuarta a prijatý do Kráľovskej spoločnosti (Royal Society), no jeho presný pôvod dodnes zamestnáva historikov.
Narodenie zahalené neistotou
Dlhé roky biografie tvrdili, že Andrew Michael Ramsay sa narodil v roku 1686 v meste Ayr na juhozápade Škótska. Jeho otec mal byť pekár, čo by z Ramsayho robilo muža z pomerne skromných pomerov. Táto verzia bola všeobecne prijímaná takmer tri storočia. Objav a zverejnenie Ramsayho listu v roku 2018 však prinútili mnohých bádateľov túto otázku prehodnotiť.
Podľa tohto dokumentu sa Ramsay narodil v roku 1693 v Abbotshalle, v grófstve Fife na východnom pobreží Škótska. Ešte prekvapivejšie je, že jeho otec nebol pekár, ale pastor. Táto hypotéza lepšie vysvetľuje intelektuálnu dráhu mladého Ramsayho, ktorý študoval teológiu na Edinburskej univerzite a v roku 1707 získal titul Master of Arts.
Táto nová verzia však sama osebe vyvoláva ťažkosti. Ak by sa Ramsay skutočne narodil v roku 1693, ukončil by vysokoškolské štúdium ako štrnásťročný. Takáto predčasná vyspelosť nie je v kontexte danej doby úplne nemožná, no zostáva výnimočnou a nabáda k opatrnosti. Objav, ktorý mal vyriešiť historickú záhadu, tak napokon vytvoril novú.
Bol Ramsay šľachtic?
Neistota sa nekončí pri dátume narodenia. Ďalšia otázka, ešte dôležitejšia pre jeho neskoršiu kariéru, sa týka jeho pôvodu. Ramsay tvrdil, že pochádza z rodov Ramsayovcov z Dalhousie a Erskineovcov z Mar, dvoch prestížnych škótskych šľachtických rodov. Táto príslušnosť sa objavuje najmä v patente, ktorý mu v roku 1723 udelil Jakub František Stuart, jakobitský uchádzač o britský trón. Ak by bol tento pôvod pravý, čiastočne by to vysvetľovalo mnohé pocty, ktorých sa mu počas života dostalo.
Dôkazy však zostávajú krehké. Žiadny rozhodujúci dokument s istotou nepotvrdil, že Ramsay skutočne patril k týmto aristokratickým rodinám. Niektorí historici sa domnievajú, že išlo o úprimné uznanie starých práv. Iní v tom vidia skôr politickú priazeň udelenú vernému stúpencovi jakobitskej veci. V Európe, kde tituly, spojenectvá a dynastická vernosť zohrávali kľúčovú úlohu, mohlo takéto vyznamenanie slúžiť rovnako politickým záujmom ako genealogickým skutočnostiam.
Tieto nejasnosti by však nemali zatieniť jednu skutočnosť. Nech už bol jeho sociálny pôvod akýkoľvek, Ramsay mal solídne intelektuálne vzdelanie a pozoruhodnú schopnosť nadväzovať vzťahy s vplyvnými osobnosťami. Jeho životná cesta dokazuje, že sa vedel veľmi skoro pohybovať v kultivovaných kruhoch a získať dôveru popredných osobností. Záhady obklopujúce jeho narodenie a rodinu nie sú len biografickými kuriozitami. Tvoria prvý dielik skladačky, ktorá ho sprevádzala celým životom.
Pretože čím hlbšie skúmame život rytiera Ramsayho, tým viac sa vnucuje dojem muža, ktorého osud neustále osciluje medzi historickou realitou a legendou.
2. Zo Škótska do Francúzska: Ramsayho duchovné hľadanie
Okrem neistôt spojených s jeho pôvodom je jedna vec jasná: Ramsay bol od mladosti poháňaný hlbokým intelektuálnym a duchovným hľadaním. Táto túžba ho zaviedla ďaleko za hranice Škótska a trvalo formovala jeho videnie sveta.
Po štúdiách na Edinburskej univerzite istý čas pôsobil ako vychovávateľ detí grófa z Wemyss. Táto činnosť bola u vzdelaných mladých mužov tej doby bežná, no Ramsay zjavne túžil po niečom viac než len po kariére učiteľa. Jeho záujem o náboženské a filozofické otázky ho v roku 1709 priviedol k odchodu zo Škótska do Spojených provincií.
Stretnutie s Pierrom Poiretom a Fénelonom
Táto cesta nebola obyčajným výletom. Ramsay chcel stretnúť Pierra Poireta, francúzskeho kalvínskeho teológa a pastora, ktorý po odvolaní Nantského ediktu utiekol do Holandska. Obaja muži si už predtým písali, čo svedčí o tom, že mladý Škót sa o duchovné otázky zaujímal dlhodobo. Poiret mal v náboženskom prostredí svojej doby osobitné postavenie. Hoci zostal protestantom, priklonil sa k forme kresťanskej mystiky, ktorá kládla dôraz na vnútornú skúsenosť namiesto doktrinálnych sporov.
Toto stretnutie bolo rozhodujúce. Krátko nato Ramsay pokračoval v ceste do Francúzska a prišiel do Cambrai, kde vtedy sídlil François de Salignac de La Mothe-Fénelon, známejší ako Fénelon. Ako bývalý vychovávateľ burgundského vojvodu a arcibiskup z Cambrai patril Fénelon k najprestížnejším intelektuálnym postavám francúzskeho kráľovstva.
Práve u neho Ramsay zavŕšil svoj náboženský vývoj. Hoci dovtedy inklinoval k deizmu, konvertoval na katolicizmus. Túto konverziu netreba chápať ako jednoduchú zmenu konfesijnej príslušnosti. Bola súčasťou oveľa hlbšieho hľadania, zameraného na vnútorný život a duchovnú premenu.
Trvalý vplyv Madame Guyon
Fénelon následne Ramsayho zoznámil s Jeanne-Marie Bouvier de La Motte Guyon, známou ako Madame Guyon. Tá na neho mala značný vplyv. Ako jedna z najslávnejších francúzskych mystičiek svojej doby bola hlavnou predstaviteľkou kvietizmu, duchovného prúdu, ktorý kládol dôraz na dôverné odovzdanie sa Bohu, vnútorné ticho a otvorenosť duše pre božské pôsobenie.
Kvietizmus bol cirkevnými autoritami ostro kritizovaný. Jeho odporcovia mu vyčítali, že znevažuje úlohu vonkajších náboženských praktík v prospech vnútornej skúsenosti. Napriek oficiálnym odsúdeniam však jeho vplyv pretrval dlho po smrti jeho hlavných predstaviteľov.
Madame Guyon (1648 – 1717), francúzska mystička a významná postava kvietizmu, ktorej vplyv hlboko poznačil duchovné myslenie rytiera Ramsayho.
V roku 1714 sa Ramsay stal tajomníkom Madame Guyon. Táto funkcia mu umožnila každodenný kontakt s osobou, ktorá hlboko ovplyvnila jeho úvahy. Keď v roku 1717 zomrela, stále sa nachádzal v jej okruhu. Roky strávené po boku Fénelona a Madame Guyon zanechali na jeho myslení trvalú stopu.
Tento vplyv sa neskôr prejavil v jeho spisoch a dokonca aj v jeho koncepcii slobodomurárstva. Ramsay rozvinul víziu kresťanstva široko otvorenú rôznym náboženským tradíciám, pričom uprednostňoval duchovné bratstvo pred konfesijnými rozpormi. V jeho očiach bolo to, čo ľudí spájalo, dôležitejšie než to, čo ich rozdeľovalo.
Táto citlivosť do veľkej miery vysvetľuje originalitu jeho diela. Keď Ramsay neskôr hovoril o univerzálnej tradícii siahajúcej symbolicky až k počiatkom ľudstva, alebo keď prezentoval slobodomurárstvo ako miesto stretnutia ľudí rôznych vierovyznaní, v skutočnosti rozvíjal úvahy, ktoré začal dávno pred vstupom do Rádu.
Skôr než bol slávnym slobodomurárom, skôr než bol rytierom alebo jakobitom, bol Ramsay predovšetkým duchovným hľadačom. Práve v tomto vnútornom hľadaní ležia najhlbšie korene jeho myslenia.
3. Jakobit, rytier a dvoran
Duchovné hľadanie nikdy neodvrátilo Ramsayho od veľkých politických otázok jeho doby. Ako mnohí Škóti jeho generácie zostal hlboko spätý s dynastiou Stuartovcov, vyhnanou z trónu Anglicka, Škótska a Írska počas Slávnej revolúcie v roku 1688. Táto vernosť mala usmerniť veľkú časť jeho života.
Jakobitský záväzok z roku 1715
V roku 1715 sa stúpenci Stuartovcov pokúsili o návrat Jakuba Františka Stuarta, syna zosadeného kráľa Jakuba II. Toto povstanie, známe ako jakobitské povstanie z roku 1715, zmobilizovalo mnohých Škótov, ktorí zostali verní svojej starej dynastii. Ramsay sa vtedy pridal k jakobitskému pluku a zúčastnil sa na ťažení.
Podnik skončil neúspechom. Jakobitské sily boli porazené v bitke pri Prestone v novembri 1715. Ako mnohí porazení, aj Ramsay bol zajatý. Odsúdený na deportáciu do Karibiku, nalodil sa s ostatnými väzňami na loď, ktorá ich mala odviezť do vyhnanstva.
Pokračovanie pripomína dobrodružný román. Na palube vypukla vzbura a loď zmenila cieľ. Namiesto do kolónií napokon v septembri 1716 zakotvila vo Francúzsku. Ramsay sa tak vrátil do krajiny, kde už niekoľko rokov predtým pobýval a kde sa nachádzala významná komunita jakobitských exulantov.
Po smrti Madame Guyon v roku 1717 vstúpil do služieb šľachtickej rodiny blízkej jej okruhu. Do roku 1722 tam pôsobil ako vychovávateľ najmladšieho syna. Toto obdobie mu umožnilo upevniť si vzťahy vo francúzskych aristokratických kruhoch a zároveň zostať aktívnym v sieťach podporujúcich Stuartovcov.
Keď sa v roku 1722 usadil v Paríži, Ramsay bol už dokonale integrovaný do jakobitských kruhov. Jeho inteligencia, kultúra a vernosť veci mu rýchlo získali úctu Jakuba Františka Stuarta, ktorého jeho stúpenci naďalej považovali za legitímneho panovníka britských kráľovstiev.
Rád svätého Lazara a otázka šľachtictva
Táto dôvera mala byť veľkolepo odmenená. V roku 1723 Jakub Stuart odporučil Ramsayho regentovi Francúzskeho kráľovstva, Filipovi Orleánskemu, aby bol prijatý do Rádu svätého Lazara. Slávnosť pasovania sa konala 20. mája 1723. Ramsay mohol odvtedy používať titul rytiera, ktorý ho preslávil v celej Európe.
Udalosť však vyvoláva niekoľko otázok. Rád svätého Lazara zvyčajne vyžadoval dôkazy o šľachtickom pôvode pre prijatie svojich členov. Ramsay bol však prijatý ako Rytier spravodlivosti (Chevalier de Justice) bez toho, aby bol jeho aristokratický pôvod vtedy jasne preukázaný. Ešte prekvapivejšie je, že len tri dni po ceremónii mu Jakub František Stuart vydal patent uznávajúci jeho pôvod z rodov Ramsayovcov z Dalhousie a Erskineovcov z Mar.
Išlo o administratívnu zhodu okolností alebo o zásah s cieľom vyriešiť chúlostivú situáciu? Historici stále váhajú. Táto postupnosť udalostí prispieva k posilneniu dojmu tajomstva, ktoré obklopuje Ramsayho kariéru.
Vychovávateľ mladého Karola Eduarda Stuarta
Vyznamenania sa však naďalej hromadili. V roku 1724 ho Jakub Stuart vymenoval za vychovávateľa svojho syna Karola Eduarda Stuarta, budúceho „Bonnie Prince Charlie“, ktorý mal vtedy tri a pol roka. Toto vymenovanie bolo výnimočným svedectvom dôvery. Máloktorému mužovi bolo zverené vzdelávanie niekoho, o kom jakobiti dúfali, že jedného dňa zasadne na britský trón.
Napätie v rámci jakobitského dvora v Ríme však túto skúsenosť obmedzilo. Ramsay sa čoskoro vrátil do Francúzska, kde pokračoval v pozoruhodnej intelektuálnej kariére. Medzi rokmi 1729 a 1730 pobýval v Anglicku, aby propagoval svoje diela. V ten istý deň ako Montesquieu bol prijatý do Kráľovskej spoločnosti, jednej z najprestížnejších vedeckých inštitúcií v Európe.
Po návrate do Francúzska sa neúspešne pokúsil o vstup do Francúzskej akadémie. Neúspech bol nepochybne sklamaním, ale jeho povesť v kultivovaných kruhoch to nenarušilo. V roku 1735 sa oženil s Mary Nairne, dcérou podtajomníka Jakuba Stuarta. V tom istom roku získal dedičný titul baronet zo Škótska, čo bolo ďalším prejavom uznania zo strany jakobitskej veci.
Cez tieto postupné pocty sa vynára jedinečná osobnosť. Či už skutočne patril k starej škótskej šľachte, alebo profitoval z priazne Stuartovcov, Ramsaymu sa podarilo získať dôveru panovníkov, prelátov, učencov a aristokratov. Málokto z jeho doby sa môže pochváliť takou úžasnou dráhou. Napriek tomu za týmto pozoruhodným vzostupom zostáva množstvo otázok, akoby každé získané vyznamenanie pridalo k tajomstvu ďalší závoj namiesto toho, aby ho objasnilo.
Muž bez tváre?
Posledný detail prispieva k zvláštnosti tejto postavy. Dnes nie je známy žiadny autentizovaný Ramsayho portrét. Táto absencia je prekvapujúca u muža, ktorý navštevoval kniežacie dvory, aristokratické salóny a vedecké spoločnosti svojej doby.
Portrét tradične pripisovaný rytierovi Ramsaymu. Žiadny autentizovaný Ramsayho portrét však nie je známy s istotou.
V roku 1921 publikoval Arthur Edward Waite vo svojej New Encyclopaedia of Freemasonry ilustráciu prezentovanú ako zobrazenie Ramsayho. V skutočnosti išlo o rytiera Rádu svätého Lazara inšpirovaného rytinou z monumentálneho diela otca Hélyota venovaného náboženským a vojenským rádom. Nič nepotvrdzuje, že by išlo skutočne o Ramsayho tvár. Tri storočia po jeho smrti zostáva muž, ktorý trvalo ovplyvnil dejiny slobodomurárstva, nepolapiteľnou postavou, a to aj čo sa týka jeho čŕt.
4. Ramsay slobodomurár
Slobodomurárska kariéra rytiera Ramsayho je paradoxne menej známa než jeho politická, náboženská alebo intelektuálna dráha. Muž, ktorého meno sa malo stať neodmysliteľným v dejinách špekulatívneho slobodomurárstva, sa v slobodomurárskych archívoch svojej doby objavuje len relatívne málo.
Iniciácia zahalená tajomstvom
Podľa tradične prijímanej verzie bol Ramsay prijatý za slobodomurára v roku 1730 v lóži Horn Tavern vo Westminsteri počas svojho anglického pobytu v rokoch 1729 – 1730. Tento dátum historici zvyčajne akceptujú, hoci niektoré prvky nabádajú k opatrnosti.
Ramsay totiž dlho navštevoval jakobitské kruhy usadené vo Francúzsku. Tieto kruhy už mali mnoho slobodomurárov a v ich okolí pôsobilo niekoľko lóží. Je preto možné, že Ramsay poznal slobodomurárstvo ešte pred svojím pobytom vo Westminsteri. Niektorí autori dokonca vyslovili hypotézu o prijatí do francúzskej jakobitskej lóže o niekoľko rokov skôr. Žiadny formálny dôkaz to však nepotvrdzuje.
Veľký rečník prvej Veľkej lóže Francúzska
Nech už bol presný dátum jeho iniciácie akýkoľvek, Ramsay zjavne rýchlo získal významné postavenie v mladom francúzskom slobodomurárstve. V roku 1736 zastával funkciu Veľkého rečníka prvej Veľkej lóže Francúzska pod veľmajstrovstvom Charlesa Radcliffa, lorda Derwentwatera. Rovnako ako Ramsay, aj on bol presvedčený jakobita, hlboko oddaný veci Stuartovcov.
Funkcia Veľkého rečníka dokonale zodpovedala Ramsayho talentom. Ako uznávaný spisovateľ, obľúbený prednášajúci a muž širokého rozhľadu mal potrebné kvality na to, aby vystupoval počas ceremónií a dôležitých stretnutí. Jeho záľuba v histórii, filozofii a duchovných tradíciách mala čoskoro nájsť trvalý výraz v texte, ktorý mal ďaleko presiahnuť rámec svojej doby.
Prejav, ktorý zabezpečil jeho nesmrteľnosť
V roku 1736 predniesol Ramsay pred lóžou Saint-Thomas č. 1 v Paríži to, čo sa stalo jeho slávnym prejavom. Táto lóža bola zložená z veľkej časti z britských bratov usadených vo Francúzsku. Text mal najmä prezentovať slobodomurárstvo ako úctyhodnú inštitúciu, dedičku dlhej morálnej a duchovnej tradície.
Nasledujúci rok Ramsay pripravil novú verziu svojho prejavu, rozvinutejšiu a tentoraz určenú na prezentáciu pred Veľkou lóžou. Predtým, než ho predniesol, sa však rozhodol požiadať o názor kardinála de Fleury, hlavného ministra Ľudovíta XV. a dlhoročného ochrancu.
Prvá strana rukopisu prejavu z roku 1736, zakladajúceho textu slobodomurárskeho myslenia rytiera Ramsayho.
Reakcia kardinála bola negatívna. Francúzske úrady vtedy sledovali slobodomurárstvo s istou nedôverou a Fleury považoval za rozumnejšie vyhnúť sa vystúpeniu, ktoré by mohlo pritiahnuť pozornosť k Rádu. Ramsay preto od svojho zámeru upustil a prejav z roku 1737 nebol nikdy verejne prednesený.
Po tejto epizóde sa stopy jeho slobodomurárskej činnosti stávajú zriedkavými. Všetko nasvedčuje tomu, že sa postupne stiahol zo života lóží. Keď v roku 1743 zomrel, jeho povesť mysliteľa, spisovateľa a stúpenca Stuartovcov bola už dobre etablovaná. Napriek tomu práve ako slobodomurár vstúpil do dejín.
Pretože hoci slobodomurárska kariéra Ramsayho zostáva relatívne diskrétna, myšlienky, ktoré sformuloval vo svojich prejavoch, mali značný vplyv. Prispeli k trvalému formovaniu imaginácie francúzskeho slobodomurárstva a vysvetľujú, prečo sa jeho meno spomína aj takmer tri storočia po jeho smrti.
5. Ramsayho prejavy a ich vplyv
Ak meno rytiera Ramsayho zostalo v slobodomurárstve slávne, vďačí za to najmä svojim dvom prejavom z rokov 1736 a 1737. Tieto texty by sa však nemali redukovať na ich odkazy na križiacke výpravy alebo rytierstvo, pretože ich ambícia je oveľa širšia.
Univerzalistická vízia slobodomurárstva
Hlboko ovplyvnený Fénelonom, Madame Guyon a kvietistickou tradíciou, Ramsay v nich rozvíja široko univerzálnu víziu spirituality. Prezentuje slobodomurárstvo ako miesto stretnutia mužov rôznych náboženstiev a národností, spojených hľadaním cnosti a múdrosti.
Táto koncepcia vychádza z myšlienky, ktorá v jeho myslení zohráva dôležitú úlohu: existencia duchovnej tradície spoločnej celému ľudstvu. Ramsay je tak obzvlášť citlivý na postavu Noema, ktorého považuje za symbol dedičstva predchádzajúceho náboženským rozdeleniam, ktoré sa objavili v priebehu dejín. Je pozoruhodné, že narážka na noachizmus v jeho prejave z roku 1736 predchádza o dva roky explicitné zavedenie tohto pojmu do Andersonových Konštitúcií z roku 1738. Niektorí historici sa preto pýtali, či nebol sám Anderson ovplyvnený Ramsaym.
Križiacke výpravy a rytierska imaginácia
Otázka križiackych výprav je to, čo si potomstvo zapamätalo najviac. Prítomná v prejave z roku 1736, zohráva dôležitejšiu úlohu v prejave z roku 1737. Ramsay v ňom vytvára spojenie medzi slobodomurárstvom a rytierskymi rádmi zapojenými do bojov vo Svätej zemi. Táto interpretácia mala v slobodomurárstve 18. storočia značný úspech.
Napriek tomu by bolo prehnané vidieť v Ramsaym vynálezcu vysokých rytierskych stupňov. Tie sa objavujú až po ňom a rozvíjajú sa pod vplyvom mnohých autorov. Jeho prejavy však nepochybne prispeli k vytvoreniu klímy priaznivej pre ich vznik tým, že slobodomurárstvu ponúkli rytiersku imagináciu, ktorá bola pre francúzsku šľachtu obzvlášť príťažlivá.
Odkaz Ramsayho sa teda neobmedzuje ani na križiacke výpravy, ani na vysoké stupne. Spočíva rovnako v jeho vízii univerzálneho bratstva zakoreneného v duchovnom dedičstve spoločnom celému ľudstvu.
Záver – Rytier Ramsay, medzi históriou a legendou
Rytier Ramsay zostáva jednou z najfascinujúcejších postáv slobodomurárskych dejín. Škót s diskutovaným pôvodom, konvertita na katolicizmus u Fénelona a Madame Guyon, verný stúpenec Stuartovcov a vplyvný slobodomurár, prešiel svojou dobou a zanechal po sebe viac otázok než istôt.
Jeho povesť dnes spočíva najmä na jeho prejavoch z rokov 1736 a 1737. Tie prispeli k šíreniu univerzalistickej vízie slobodomurárstva a zároveň otvorili cestu k rytierskej imaginácii, ktorá trvalo poznačila francúzske slobodomurárstvo. Ramsayho prínos sa však neobmedzuje len na križiacke výpravy alebo vysoké stupne. Jeho dielo svedčí aj o vôli hľadať to, čo spája ľudské bytosti za hranicami náboženstiev a národov.
Takmer tri storočia po jeho smrti zostáva rytier Ramsay na križovatke histórie a legendy, čo nepochybne vysvetľuje, prečo jeho meno naďalej zaujíma osobitné miesto v slobodomurárskej pamäti.
Ion Rajolescu, šéfredaktor Obchod – v službách spravodlivého, prísneho a živého slobodomurárskeho slova.
Objavte našu kolekciu venovanú Vnútornému rádu Prísnej templárskej observancie, dedičovi rytierskej imaginácie, ktorá hlboko poznačila časť európskeho slobodomurárstva 18. storočia.
Rituálny plášť – Rád svätého Lazara | Oficiálny rytiersky odev
EUR 149.99
EUR 199.99
Zobraziť viac
1 Kto bol rytier Ramsay?
Rytier Ramsay, celým menom Andrew Michael Ramsay, bol škótsky spisovateľ, filozof, jakobita a slobodomurár 18. storočia. Je známy najmä svojimi prejavmi z rokov 1736 a 1737, ktoré mali trvalý vplyv na francúzske slobodomurárstvo a na rozvoj rytierskej imaginácie vo vysokých stupňoch.
2 Prečo je rytier Ramsay v slobodomurárstve slávny?
Rytier Ramsay je slávny najmä svojimi slobodomurárskymi prejavmi, v ktorých prezentuje slobodomurárstvo ako univerzálne bratstvo a vytvára symbolické spojenie medzi Rádom a križiackymi výpravami. Tieto texty hlboko ovplyvnili slobodomurárske myslenie 18. storočia.
3 Bol rytier Ramsay skutočne šľachtic?
Táto otázka zostáva predmetom diskusií. Ramsay tvrdil, že pochádza zo škótskych rodov Ramsayovcov z Dalhousie a Erskineovcov z Mar, čo v roku 1723 uznal Jakub František Stuart. Historici však nemajú dostatočné dôkazy na definitívne potvrdenie tohto pôvodu.
4 Kedy sa rytier Ramsay stal slobodomurárom?
Všeobecne prijímaný dátum je rok 1730, kedy bol prijatý do lóže Horn Tavern vo Westminsteri. Niektorí bádatelia sa však domnievajú, že mohol byť iniciovaný skôr v jakobitskej lóži vo Francúzsku, ale žiadny formálny dôkaz túto hypotézu nepotvrdzuje.
5 Aké spojenie existuje medzi rytierom Ramsaym a slobodomurárskymi vysokými stupňami?
Rytier Ramsay nevytvoril žiadne slobodomurárske vysoké stupne. Jeho prejavy však prispeli k popularizácii myšlienky rytierskeho pôvodu slobodomurárstva. Táto interpretácia mala významný vplyv na vznik mnohých slobodomurárskych stupňov a systémov vyvinutých vo Francúzsku v priebehu 18. storočia.
6 Aké miesto zaujíma Noe v Ramsayho myslení?
Ramsay považoval Noema za symbol duchovného dedičstva spoločného celému ľudstvu. Táto univerzálna vízia, niekedy označovaná ako noachická, zaujíma v jeho prejavoch dôležité miesto a prispieva k jeho koncepcii slobodomurárstva otvoreného mužom rôznych vierovyznaní.
7 Prečo zostáva rytier Ramsay tajomnou postavou?
Mnohé aspekty jeho života zostávajú neisté, najmä dátum narodenia, rodinný pôvod, šľachtický pôvod a dokonca aj jeho fyzický vzhľad, keďže nie je známy žiadny autentizovaný portrét. Tieto nejasnosti dodnes prispievajú k fascinácii, ktorú vyvoláva u historikov a slobodomurárov.
Tu nájdete kompletný prepis podcastu pre tých, ktorí uprednostňujú čítanie alebo si chcú prehĺbiť diskusiu.
Podcast – Tajomný rytier Ramsay
Keď slobodomurár počuje meno rytiera Ramsayho, zvyčajne si spomenie na slávny prejav, križiacke výpravy alebo vysoké rytierske stupne. Za touto povesťou sa však skrýva oveľa komplexnejšia osobnosť, než akú často vykresľuje slobodomurárska tradícia.
Andrew Michael Ramsay zostáva jednou z najzaujímavejších postáv osemnásteho storočia. Jeho život akoby neustále osciloval medzi históriou a legendou. Dátum jeho narodenia je predmetom diskusií. Jeho sociálny pôvod zostáva neistý. Jeho šľachtický pôvod nebol nikdy s istotou preukázaný. A akoby to nestačilo, nedochoval sa nám žiadny autentizovaný portrét.
Dlho sa tvrdilo, že sa narodil v Ayre v Škótsku v roku tisíc šesťsto osemdesiatšesť v skromnej rodine. List zverejnený o niekoľko storočí neskôr však naznačuje, že sa narodil v roku tisíc šesťsto deväťdesiattri v Abbotshalle a že jeho otec bol pastor. Ako to už pri Ramsaym býva, istoty sú zriedkavé a mnohé aspekty jeho pôvodu zostávajú diskutabilné.
Jedna vec je však jasná. Ramsay získal solídne intelektuálne vzdelanie na Edinburskej univerzite. Veľmi skoro sa začal zaujímať o náboženské a filozofické otázky. Táto zvedavosť ho viedla k odchodu zo Škótska na európsky kontinent.
V Spojených provinciách stretol teológa Pierra Poireta, významnú postavu mystického protestantizmu. Krátko nato prišiel do Francúzska a zoznámil sa s Fénelonom, jedným z veľkých katolíckych mysliteľov svojej doby. Pod jeho vplyvom Ramsay konvertoval na katolicizmus.
Fénelon ho tiež zoznámil s Madame Guyon, slávnou predstaviteľkou kvietizmu. Tento duchovný prúd kládol dôraz na vnútornú skúsenosť, ticho duše a dôverné odovzdanie sa božskému pôsobeniu. Ramsay bol týmto učením hlboko poznačený. Stal sa dokonca tajomníkom Madame Guyon a zostal jej blízky až do jej smrti.
Toto obdobie je nevyhnutné pre pochopenie jeho myslenia. Dávno pred svojím slobodomurárskym záväzkom sa Ramsay snažil prekonať náboženské rozdiely. Zaujímalo ho viac to, čo ľudí spája, než to, čo ich rozdeľuje. Táto túžba po univerzálnom bratstve mala neskôr presiaknuť celým jeho dielom.
Popri tomto duchovnom hľadaní zostal Ramsay hlboko oddaný jakobitskej veci. Jakobiti podporovali dynastiu Stuartovcov, vyhnanú z britského trónu koncom sedemnásteho storočia.
Počas povstania v roku tisíc sedemsto pätnásť sa Ramsay pridal k silám verným Jakubovi Františkovi Stuartovi. Rebélia zlyhala. Bol zajatý a odsúdený na deportáciu do Karibiku. Osud však rozhodol inak. Na palube lode, ktorá ho prevážala, vypukla vzbura a loď napokon dorazila do Francúzska.
Po návrate na kontinent Ramsay pokračoval vo svojom vzostupe. Vďaka svojej inteligencii, kultúre a vzťahom postupne získal dôveru jakobitských vodcov.
V roku tisíc sedemsto dvadsaťtri Jakub František Stuart pre neho získal prijatie do Rádu svätého Lazara. Ramsay vtedy získal titul rytiera, pod ktorým vstúpil do dejín. Aj tu zostáva tajomstvo. Bol prijatý ako Rytier spravodlivosti, hoci jeho šľachtictvo nebolo jasne preukázané. Len o tri dni neskôr mu Jakub František Stuart udelil patent uznávajúci jeho aristokratický pôvod.
Nasledujúci rok bol Ramsay poverený výchovou mladého Karola Eduarda Stuarta, ktorého história pozná pod menom Bonnie Prince Charlie. Neskôr sa stal členom Kráľovskej spoločnosti a navštevoval niektoré z najprestížnejších intelektuálnych kruhov v Európe.
Práve v slobodomurárstve však jeho meno získalo najväčšiu nesmrteľnosť.
Podľa tradície bol Ramsay prijatý za slobodomurára vo Westminsteri v roku tisíc sedemsto tridsať. Niektorí bádatelia sa domnievajú, že možno už predtým navštevoval jakobitské lóže vo Francúzsku, ale dôkazy chýbajú.
Isté je, že v roku tisíc sedemsto tridsaťšesť zastával funkciu Veľkého rečníka prvej Veľkej lóže Francúzska. Táto zodpovednosť dokonale zodpovedala jeho talentom spisovateľa a rečníka.
V tom istom roku predniesol pred lóžou Saint-Thomas v Paríži prejav, ktorý mal trvalo poznačiť slobodomurárske dejiny. Druhá verzia bola napísaná nasledujúci rok. Nikdy však nebola prednesená, pretože kardinál de Fleury poradil Ramsaymu, aby od tohto vystúpenia upustil.
Tieto dva prejavy sú často spájané s rytierstvom a križiackymi výpravami. Ich obsah je však bohatší, než sa zvyčajne uvádza.
Ramsay v nich predovšetkým rozvíja univerzalistickú víziu slobodomurárstva. Pre neho má Rád spájať mužov rôznych národov a náboženstiev okolo spoločného hľadania cnosti a múdrosti.
Táto koncepcia vychádza z dôležitej myšlienky: existencie duchovnej tradície spoločnej celému ľudstvu. Ramsay tak prikladá osobitný význam postave Noema, symbolu dedičstva predchádzajúceho konfesijným rozdeleniam. Predstavuje si prvotnú múdrosť, z ktorej si rôzne náboženské tradície zachovali určité prvky.
Táto vízia je pozoruhodná. Predchádza dokonca explicitné zavedenie noachizmu do vydania Andersonových Konštitúcií z roku tisíc sedemsto tridsaťosem. Niektorí historici sa pýtali, či nebol sám Anderson ovplyvnený Ramsaym.
Otázka križiackych výprav sa objavuje aj v jeho prejavoch. Ramsay vytvára symbolické spojenie medzi slobodomurárstvom a niektorými rytierskymi rádmi zapojenými do bojov vo Svätej zemi. Táto myšlienka mala značný vplyv na francúzsku slobodomurársku imagináciu.
Je však potrebné vyhnúť sa častému omylu. Ramsay nevytvoril žiadny slobodomurársky vysoký stupeň. Rytierske systémy, ktoré sa rozvíjali v priebehu osemnásteho storočia, boli dielom iných autorov. Jeho prejavy však prispeli k poskytnutiu historického a symbolického rámca, v ktorom sa tieto stupne mali rozvinúť.
To je nepochybne dôvod, prečo jeho meno zostalo spojené so zrodom rytierskeho slobodomurárstva. Redukovať Ramsayho len na tento rozmer by však bolo nespravodlivé.
Za jakobitom, za rytierom a za slobodomurárom stál muž hľadajúci jednotu. Celý jeho život svedčí o úsilí zblížiť svety, ktoré sa zdali byť v protiklade: protestantizmus a katolicizmus, politiku a spiritualitu, náboženské tradície a univerzálne ideály.
