Yorský rítus

Lucia Szabóová
Viac ako 12 rokov sa venuje slobodomurárskym symbolom, šperkom a rituálnym predmetom a pozná ich históriu aj remeselné spracovanie do detailov.

Čo je to Yorský rítus?

Yorský rítus predstavuje ucelený systém trinástich stupňov rozdelených do štyroch rôznych dielní:

Modré lóže (pod jurisdikciou Veľkých lóží):

Učeň
Tovariš
Majster

Kapituly Kráľovskej archy (pod jurisdikciou Veľkých kapitul):

Majster značky
Virtuálny minulý majster
Veľmi vynikajúci majster
Slobodomurár Kráľovskej archy

Kryptické rady (pod jurisdikciou Veľkých rád):

Kráľovský majster
Vyvolený majster
Super vynikajúci majster

Komendy templárskych rytierov (pod jurisdikciou Veľkých komend a Veľkého tábora Spojených štátov):

Rad Červeného kríža
Rad Maltézskych rytierov
Rad Templárov

Mnohé z týchto stupňov existujú aj v slobodomurárstve iných anglosaských krajín (napríklad Kráľovská archa alebo Murárstvo značky), avšak sú usporiadané odlišne. Yorský rítus je jediným systémom v anglosaskom slobodomurárstve, ktorý spája všetky tieto stupne do jedného koherentného celku, ktorý nesie názov Rítus.

Rituály Yorského rítu sú silne poznačené biblickou tematikou, pričom v lóžach, kapitulách a radách kladú dôraz najmä na Starý zákon, zatiaľ čo v komendách na Nový zákon. Aby sa človek stal členom lóží, kapitul a rád, musí veriť v Boha (bez špecifikácie ktorého), avšak pre vstup do komend je vyžadovaná viera v kresťanskú Trojicu.

S určitými obmenami podľa jednotlivých štátov je Yorský rítus oficiálnym rítom pravidelných amerických Veľkých lóží a, samozrejme, afroamerického slobodomurárstva Prince Hall.

Pochádza Yorský rítus z Yorku?

Zástancovia Yorského rítu radi tvrdia, že ich rítus (prinajmenšom v jeho symbolických stupňoch) je najstarší na svete, keďže má údajne siahať až k prvému zhromaždeniu murárov v Yorku v roku 926 za vlády kráľa Athelstana. Toto legendárne zhromaždenie je prvýkrát spomenuté v rukopise Halliwell, známejšom pod názvom „Regius“ (okolo roku 1390), ale dátum 926 sa začal spájať s touto udalosťou až za vlády Alžbety I. Žiadny historický prameň nepotvrdzuje, že by sa takéto zhromaždenie skutočne uskutočnilo.

Faktom však zostáva, že Yorská lóža sa v rámci anglického slobodomurárstva považovala za mimoriadne významnú. V roku 1725, ako reakciu na vznik Veľkej lóže v Londýne a ňou vykonané zmeny v rituáloch, sa vyhlásila za „Veľkú lóžu celého Anglicka, ktorá sa od nepamäti zhromažďuje v meste York“.

Táto Veľká lóža, na ktorú sa pri zmienke o anglickom slobodomurárstve 18. storočia často zabúda, bola prvou organizovanou opozíciou voči „modernizmu“ Londýnskej veľkej lóže, a to približne tridsať rokov pred založením Veľkej lóže „Starých“ (Ancients). Jej vplyv bol menší než vplyv ostatných dvoch Veľkých lóží, pretože bola slabo štruktúrovaná: fungovala ako Materská lóža, ktorá sa schádzala len za účelom prijímania nových bratov s cieľom zakladať nové lóže, no nezabezpečovala ich administratívnu správu. V 30. rokoch 18. storočia upadla do spánku a v roku 1761 bola obnovená. V roku 1769 sa lóža „Antiquity“ z Londýnskej veľkej lóže odtrhla a spojila s Yorskou veľkou lóžou, ktorá vtedy prijala názov „Veľká lóža celého Anglicka južne od rieky Trent“. Táto Veľká lóža ukončila svoju činnosť v roku 1789 alebo 1790.

Aký rituál (alebo rituály) sa používal v lóžach uznaných Yorskou veľkou lóžou? To nevieme. Môžeme však bez váhania tvrdiť, že patril k takzvanej „Starej“ tradícii, rovnako ako rituály Veľkej lóže „Starých“, Veľkej lóže Írska a Veľkej lóže Škótska, a ako to bude od roku 1813 platiť pre Anglický rítus Emulation.

Hoci nepoznáme presný rituál používaný v Yorskej veľkej lóži, všimnime si jednu zvláštnosť: na rozdiel od iných Veľkých lóží udeľovala nielen tri symbolické stupne, ale aj Kráľovskú archu (od roku 1770) a Templárskeho rytiera (od roku 1780). Táto štruktúra nám, samozrejme, pripomína súčasný Yorský rítus, až na Rad kryptických stupňov, ktoré sa v New Yorku objavujú až od roku 1792 a štruktúrovať sa začínajú okolo roku 1810. Existuje však priama súvislosť medzi zvyklosťami Yorskej veľkej lóže a súčasným americkým Yorským rítom? O tom možno oprávnene pochybovať.

Pôvod Yorského alebo amerického rítu

Yorský rítus vznikol v amerických kolóniách, ktoré sa po roku 1783 stali Spojenými štátmi americkými. Hoci má svoje korene v anglických, írskych a škótskych slobodomurárskych tradíciách, je originálny a predstavuje výsledok kompromisov prijatých s cieľom harmonizovať rôzne slobodomurárske zvyklosti prinesené z Veľkej Británie a spojiť ich do rítu, ktorý by bol vlastný novej nezávislej krajine.

Prvé americké lóže, ktoré sa objavili okolo roku 1730, mali skutočne rôzny pôvod: niektoré boli založené provinčnými Veľkými lóžami, ktoré v kolóniách zriadila Londýnska veľká lóža („Moderní“), no väčšina bola „Starého“ pôvodu: išlo o spontánne vzniknuté lóže alebo lóže založené vojenskými lóžami pridruženými k Veľkej lóži Írska, Veľkej lóži Škótska alebo Veľkej lóži „Starých“ (od roku 1758).

Je ťažké predstaviť si, ako by Yorská veľká lóža, ktorá upadala do spánku v čase zakladania prvých lóží v Amerike, mohla zohrať úlohu vo vývoji amerického slobodomurárstva. A dokonca aj po svojom prebudení v roku 1761 mala len deväť lóží, keď sa v roku 1783 skončila americká vojna za nezávislosť. Niekedy sa dočítame, že írske vojenské lóže mali na nový kontinent rozšíriť rítus Yorskej veľkej lóže. Ale prečo by to robili, keď boli závislé od Veľkej lóže Írska a mali svoju vlastnú slobodomurársku tradíciu?

Potreba nového rituálu v Amerike vyplynula z historických dôvodov. Počas vojny za nezávislosť sa lóže závislé od Londýnskej veľkej lóže („Moderní“) priklonili skôr na stranu Anglicka, zatiaľ čo „Starí“ sa pridali k povstalcom. Po nadobudnutí nezávislosti v roku 1783 sa mnohí „moderní“ slobodomurári vrátili do Anglicka a rôzne provinčné Veľké lóže Londýnskej veľkej lóže sa nakoniec zlúčili so svojimi náprotivkami „Starého“ pôvodu. Yorský rítus sa vtedy presadil ako jediný rítus praktizovaný Veľkými lóžami štátov tvoriacich Úniu.

Prečo názov Yorský rítus?

Ak slobodomurári, ktorí sa hlásili k Yorskej veľkej lóži, zjavne nezohrali žiadnu úlohu pri šírení slobodomurárstva v Amerike a ak rituál, ktorý používali, len ťažko mohol prekročiť Atlantik, prečo potom americký rítus nesie názov Yorský rítus?

Americkí slobodomurári si tento názov nepochybne zvolili z dvoch dôvodov. Prvým je, že Yorská lóža, často spomínaná v „Starých povinnostiach“ (Old Charges), zostávala obklopená legendárnou aurou, ktorá z nej robila kolísku slobodomurárstva.

Druhý dôvod je diplomatickejší. Americké lóže boli anglického, írskeho alebo škótskeho pôvodu. Ktorá z týchto tradícií by mala mať v nových Spojených štátoch prvenstvo? Veľké lóže amerických štátov sa určite nemohli nazývať „anglickými“, to je zrejmé. Ale nazvať sa „írskymi“ alebo „škótskymi“ by vnieslo partikularizmy vlastné Spojenému kráľovstvu, ktoré v novej republike nemali opodstatnenie. Yorská tradícia, ktorá tvrdí, že siaha do nepamätných čias, umožnila prepojiť nové americké slobodomurárstvo s najčistejšou slobodomurárskou tradíciou bez toho, aby sa musel spomínať názov Anglicka alebo Londýna.